BRATISLAVA. Centrálnym registrom bankových účtov disponuje viacero krajín Európskej únie a jeho zriadenie bolo aj požiadavkou Európskej komisie.
Po rokovaní vlády v stredu 21. apríla to povedal minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO).
Nástroj proti praniu špinavých peňazí
Podľa ministra ide v tomto prípade o účinný prostriedok boja proti praniu špinavých peňazí.
Vytvorenie centrálneho registra účtov je podľa odborníkov zásah do súkromia Čítajte Pri centrálnom registri podľa ministra zároveň nejde o to, aby mal štát prehľad o zostatkoch na účtoch fyzických a právnických osob.
„Samozrejme, tie má k dispozícii aj teraz v prípade, že prebiehajú nejaké odôvodnené trestnoprávne konania zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Ale to nebude tá záležitosť centrálneho registra účtov,” dodal Mikulec.
Slovensko by malo vytvoriť centrálny register bankových účtov, ktorý bude prístupný pre finančnú spravodajskú jednotku Prezídia Policajného zboru a orgány činné v trestnom konaní.
Zaostávame vo využívaní finančného spravodajstva
Navrhuje to ministerstvo vnútra s poukazom na odporúčania výboru expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu Moneyval.
Správa výboru podľa rezortu vnútra konštatuje, že slovenské orgány rozumejú riziku spojenému s legalizáciou výnosov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu len do určitej miery.
„Hodnotiaci tím dospel k záveru, že SR dosahuje podpriemerné výsledky pri využívaní finančného spravodajstva a iných relevantných spravodajských informácií vo vzťahu k zabezpečovaniu dôkazov a sledovaní výnosov z trestnej činnosti,” uvádza ministerstvo.
Sulíkove výhrady
Absencia centrálneho registra účtov je podľa rezortu považovaná za jeden z hlavných nedostatkov a prekážkou komplexnej finančnej analýzy.
Návrh však čelí kritike z viacerých strán, vrátane koaličnej strany Sloboda a Solidarita (SaS).
Ambícia viesť prehľad o zostatkoch na účtoch ide podľa predsedu liberálov a ministra hospodárstva Richarda Sulíka nad rámec európskej smernice.
„V žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť s takýmto zásahom do slobody jednotlivca,” uviedol. Podľa generálneho riaditeľa Poštovej banky a 365.bank Andreja Zaťka ide v prípade návrhu o zásah do bankového tajomstva, pretože ide o prístup k bankovým údajom bežných ľudí, bankových klientov a bez ohľadu na to, či sú podozriví z trestných činností.
