BRATISLAVA. V prvom štvrťroku ponukové ceny nehnuteľností na bývanie vzrástli oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 4,2 %. Rast bol zaznamenaný vo všetkých krajoch, najviac v Trenčianskom a Nitrianskom.
Na cenovom vývoji mali výraznejší podiel ceny domov, tempo rastu cien bytov mierne spomalilo. Ako ďalej uvádzajú analytici Národnej banky Slovenska, predpokladaný mzdový vývoj v prvom štvrťroku bude mať negatívny vplyv na dostupnosť bývania.
Vývoj v sektore stavebníctva signalizuje pokračovanie slabšej ponuky nových nehnuteľností, čo môže napomôcť rastu cien nehnuteľností v blízkej budúcnosti.
V medziročnom porovnaní rástli ceny bývania o 15,5 %. Priemerná cena bývania vzrástla na začiatku roka o približne 77 eur za meter štvorcový a dosiahla úroveň 1 930 eur. Priemerná cena bytov sa zvýšila o 53 eur na 2 179 eur za meter štvorcový.
Oproti minulému štvrťroku rástli najrýchlejšie ceny jednoizbových a štvorizbových bytov. Priemerná cena domov vzrástla o 102 eur za meter, pričom dosahuje úroveň 1 471 eur. V porovnaní s minulým štvrťrokom to predstavuje rast 7,4 %, medziročne o 16,4 %.
Prudké zdražovanie cien bytov brzdia výhodné hypotéky Čítajte Rozostavaných bytov bolo na konci decembra najmenej od prvej polovice roku 2018. Z finálnych údajov o výstavbe bytov za rok 2020 vyplýva, že počet dokončených bytov v druhej polovici roku vykompenzoval straty z prvej polovice.
Celkovo sa počet dokončených bytov za rok 2020 zvýšil o 6,5 %. Pohľad smerom do budúcna je však podľa analytikov centrálnej banky menej priaznivý. Počet začatých bytov sa medziročne prepadol, s čím korešponduje aj medziročný pokles stavebných povolení. Pokles nájomného na začiatku roka spomalil na -3,6 % medzikvartálne.
Úrokové sadzby sa nachádzajú naďalej v tesnej blízkosti historických miním. Analytici národnej banky zároveň pozorujú ku koncu roku 2020 a ešte viac aktuálne na začiatku roku 2021 zvýšenie tempa rastu vkladov domácností.
„V tejto chvíli sa na odbornej úrovni vedie polemika o tom, ako sa domácnosti so zvýšenými úsporami budú správať po ukončení protipandemických opatrení. Je rozumné predpokladať, že časť úspor sa premietne priamo do spotreby, časť pravdepodobne zostane v podobe dlhodobo zvýšených úspor,“ konštatujú analytici.
Významný podiel týchto úspor bude slúžiť ako podklad na investície, čo v našich podmienkach vo veľkej miere reprezentuje investovanie do nehnuteľností na bývanie.
Dôsledkom takéhoto správania by mohol byť zvýšený dopyt po nehnuteľnostiach. „Riziká spojené s budúcim vývojom cien nehnuteľností považujeme za naklonené smerom hore,“ uzavreli analytici.
