O novom stavebnom zákone sa hovorí roky. Patril medzi priority aj predchádzajúcich vlád, nikdy sa ho však nepodarilo schváliť. Aj preto sa dnes výstavba riadi zákonmi, ktoré vznikli takmer pred pol storočím. Zmeniť to chce nový návrh, ktorý pred pár dňami zverejnil viceprimiér Štefan Holý (Sme rodina).
Rybníček: Holého stavebný zákon urobí zo Slovenska korupčné eldorádo Čítajte Ihneď postavil do pozoru zástupcov miest. Tí poukazujú na to, že poškodí mestá aj ich obyvateľov.
„Všetko sa to deje s jediným cieľom – maximálne skrátiť lehoty na vydanie záväzných stanovísk a eliminovať všetky prekážky, ktoré dnes stoja developerovi v ceste pred rýchlym zhodnotením investície. To je neakceptovateľné,“ uviedol viceprezident Únie miest Slovenska (ÚMS) a primátor Bratislavy Matúš Vallo.
INDEX sa pozrel na to, čo nové prinesie predstavená dvojica zákonov – zákon o výstavbe a zákon o územnom plánovaní. Situáciu rozobral vo forme otázok a odpovedí.
Odpovedáme na nasledujúce otázky o stavebnom zákone:
- Ako to funguje doteraz?
- Aké sú nevýhody dnešného systému?
- S akou ambíciou predstavoval zákon Holý a Sme rodina?
- Čo by sa malo zmeniť?
- Čo sa nepáči primátorom a starostom?
- Prečo budú mestá pod časovým tlakom?
- Čo navrhujú primátori a starostovia?
- Aká je reakcia vicepriemiéra Holého na ostré slová primátorov?
- Ako na návrh reagujú developeri?
- Kto na zmenách získa/stratí najviac?
- Aký bude ďalší postup?
Ako to funguje doteraz?
Obce a mestá vykonávajú v procese stavebného povoľovania takzvaný prenesený výkon štátnej správy. Inak povedané, robia to, čo mal robiť štát, ale ten ich delegoval, aby ho v tomto prípade zastúpili. Na revanš im platí poplatok v prepočte na jedného obyvateľa. Pre obce či mestá je to vo väčšine prípadov stratová záležitosť, keďže náklady na vedenie stavebných úradov sú vyššie.
