Autor je doktorand na Hongkonskej univerzite a výskumník Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií.
V prístupe čínskych politikov a technokratov k riešeniu ekonomických problémov sa odzrkadľujú nielen ideológie ako marxizmus-leninizmus či akademické ekonomické teórie z katedier ekonómie na Západe. Dôležitú úlohu často hrajú aj domáce skúsenosti, ktoré doplňujú ekonomické nástroje o špecificky čínsky rozmer, preto prívlastok „s čínskymi charakteristikami“ nie je len rečnícka figúra, ale celkom vhodné pomenovanie reality.

Jednou z oblastí, kde sú čínske špecifiká najmarkantnejšie, je prístup k cenám a inflácii. Na západe majú centrálne banky k dispozícii dva základné nástroje, ktorými môžu ovplyvňovať infláciu: kontrola úrokových sadzieb a množstva peňazí v obehu. Čínska ľudová banka samozrejme taktiež používa tieto mechanizmy, no na kontrolu cien základných komodít existuje v Číne ešte jedna páka – „guerillová ekonómia“.
Keď v Číne zdražie jedna z veľmi dôležitých komodít, ktoré môžu spôsobiť infláciu aj v ďalších oblastiach hospodárstva – napríklad ryža alebo uhlie – dostanú veľké štátne firmy príkaz zabezpečiť, aby bol dostatok tejto komodity a jej cena viac nestúpala.