BRATISLAVA. Viac ako 43 mestám a obciam boli udelené v súvislosti s obstarávaním nájomných bytov pokuty zo strany Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) až do výšky takmer 340-tisíc eur. Súhrne boli pokuty vo výške viac ako 1,5 milióna eur.
Informovala o tom prostredníctvom sociálnych sietí štátna tajomníčka ministerstva dopravy a výstavby Katarína Bruncková, podľa ktorej treba zabrániť tomu, aby rozhodovacou činnosťou úradu dochádzalo k takýmto represívnym opatreniam namiesto preventívnych.
Ako dodala, rezort dopravy a výstavby aktívne prispel k príprave legislatívneho návrhu, aby spomínané drakonické pokuty nemali negatívne dopady na tieto povinnosti. Návrh podľa nej našiel podporu v strane Sme rodina a OĽaNO.
Mestá a obce dostali vysoké pokuty
Zástupcovia samospráv chcú informovať o probléme aj prezidentku Zuzanu Čaputovú. Ako podotkla Bruncková, pre vysoké pokuty sa dostávajú mestá a obce nie len do finančnej nestability, ale súčasne môže nastať absolútna právna neistota, a to nielen pre mestá a obce, ale aj pre Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) a ministerstvo dopravy a výstavby.
„V neposlednom rade pocítia výrazný dopad dobromyseľní užívatelia týchto nájomných bytov," zdôraznila Bruncková s tým, že samosprávy očakávajú od ÚVO konkrétne opatrenia ako postupovať.
„Našim spoločným cieľom je v súlade s programovým vyhlásením vlády podporovať obce a mestá pri zabezpečovaní nájomných bytov pre občanov, k čomu rozhodovacia činnosť ÚVO neprispieva," dodala Bruncková.
Úrad vidí v kritike politiku
Kritika zo strany samospráv a ministerstva na adresu ÚVO má politický podtón. Myslí si to predseda úradu Miroslav Hlivák, ktorý odmieta obviňovanie ÚVO z vyrábania problémov mestám a obciam pri výstavbe nájomných bytov.
ÚVO je podľa neho nezávislý a kontrolný orgán, pričom pracuje odborne a podľa zákona. Ak úrad niekto neprizve na debaty, v ktorých je ÚVO osočovaný za prácu, ktorá je jeho povinnosťou, vníma to Miroslav Hlivák ako "zbabelé a politicky motivované".
Ako ďalej informovala hovorkyňa ÚVO Janka Zvončeková, úrad dohliada na to, či mestá a obce vyhlasujú súťaže tak, aby nákupy boli prístupné čo najširšiemu okruhu podnikateľov a zároveň, aby boli verejné peniaze vynakladané účelne, hospodárne a férovo.
Férové obstarávanie
Podľa ÚVO len v otvorenej súťaži je možné zabezpečiť výstavbu bytov v požadovanej kvalite, za objektivizované ceny získané v čestnej súťaži. Ako dodal Hlivák, výklad zákona o verejnom obstarávaní je v prípade obstarávania nájomných bytov konštantný už od roku 2006.
Usmernenia sú tiež, spolu s rozhodnutiami úradu, v súlade s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie. Napriek tomu sú desiatky usmernení a upozornení úradu niektorými mestami a obcami ignorované a úrad je mylne vnímaný ako nepriateľ výstavby nájomných bytov.
„Úrad neustále podáva pomocnú ruku každej obci a mestu, ak požiadajú o výklad zákona ešte pred obstarávaním. Namiesto toho mnohé z nich radšej napadajú rozhodnutia úradu na súde,“ konštatoval Hlivák.
Úrad podľa svojho šéfa opakovane komunikoval aj s ministerstvom dopravy, ZMOS, NKÚ či Úniou miest Slovenska a navrhol viaceré riešenia.
„Upozornili sme, že niektoré mestá a obce v minulosti urobili sériu krokov, ktorými zúžili, či de facto znemožnili férovú a otvorenú súťaž. Pritom používať súťaž je ich povinnosťou, keďže na ňu používajú verejné peniaze. Obchádzanie zákona môže smerovať k zvýhodňovaniu vybraných súkromných subjektov a aj poškodzovaniu práv ľudí, ktorí budú v tých nájomných bytoch bývať, keďže sa súťaže nemohli určité subjekty zúčastniť, a zároveň za rovnakú cenu sa mohlo nakúpiť viac bytov alebo sa mohli nadobudnúť za nižšiu cenu, čo môže spôsobiť, že sa nenakupuje hospodárne,“ dodal predseda ÚVO.
