BRATISLAVA. Takmer každý desiaty Európan si vlani kúpil falzifikát. Medzi krajiny s vyšším podielom zavádzaných spotrebiteľov patria Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko. Naproti tomu Švédsko a Dánsko majú v rámci Európskej únie najnižšie údaje. Ako ďalej vyplýva zo štúdie Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), Slovensko sa umiestnilo nad európskym priemerom s 12 % občanov, ktorí uviedli, že boli v minulom roku oklamaní a kúpili si falšovaný tovar.
Falzifikáty predstavujú podľa správy EUIPO a OECD 6,8 % dovozu do únie a ich hodnota dosahuje 121 miliárd eur. Majú dopad na všetky odvetvia, od kozmetických výrobkov a hračiek, vín a nápojov, elektroniky až po oblečenie, či napríklad pesticídy.
Česi zbožňujú Mimoňov, objavujú sa viac ako fejky Luisa Vuittona Čítajte Pre spotrebiteľov pritom môžu predstavovať vážne zdravotné a bezpečnostné riziká, najmä v dôsledku vystavenia nebezpečným chemikáliám, ako aj iným nebezpečenstvám. Obavy v súvislosti s falšovanými výrobkami vzrástli aj počas pandémie COVID-19, keď sa šírili falšované lieky alebo zdravotnícke vybavenie.
Falšovanie neovplyvňuje iba spotrebiteľov, ale spôsobuje výrazné škody aj hospodárstvu Európskej únie. Podľa EUIPO každý štvrtý malý a stredný podnik v Európe uvádza, že jeho práva duševného vlastníctva boli porušené. V prípade Slovenska tento podiel dosahuje 32,6 %. Spoločnosti vlastniace práva duševného vlastníctva, ako sú ochranné známky alebo patenty, v dôsledku porušenia svojich práv hlásili straty obratu (33 %), poškodenie dobrého mena (27 %) a stratu konkurenčnej výhody (15 %).
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo je decentralizovaná agentúra únie so sídlom v španielskom Alicante. Spravuje zápis ochranných známok Európskej únie a zapísaných dizajnov Spoločenstva, ktoré poskytujú ochranu práv duševného vlastníctva vo všetkých členských štátoch únie. Úrad EUIPO vykonáva aj činnosti v rámci spolupráce s vnútroštátnymi a regionálnymi úradmi pre duševné vlastníctvo.
