SME

Daniari po Makóovi a Imreczem: zbytočné kontroly a test zo slovenčiny (analýza)

Analýza Nadácie Zastavme korupciu.

Ľudovít Makó a František Imrecze. (Zdroj: SITA)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zadržanie viacerých daňových exfunkcionárov potvrdilo, čo médiá už dlhšie naznačovali. Na Finančnej správe (FS) dochádzalo k zneužívaniu funkcií a milióny eur sa opakovane minuli na predražené IT systémy. Tie nie vždy boju proti daňovým únikom reálne pomohli.

Všetky články Nadácie Zastavme korupciu na INDEXE nájdete po kliknutí na logo..Všetky články Nadácie Zastavme korupciu na INDEXE nájdete po kliknutí na logo..

To vrhá úplne nové svetlo na hlavolam, ktorý sme doteraz riešili: ako je možné, že napriek množstvu silných nástrojov, Slovensko stále vo výbere DPH v Európskej únii zaostáva. Ročne nám len na tejto hlavnej dani uniká vyše miliarda eur. A podľa posledných odhadov Inštitútu finančnej politiky, ktorý funguje pri ministerstve financií, nám pravdepodobne ďalšie stovky miliónov unikajú aj na firemných daniach.

Po pribrzdení ekonomiky pandémiou Covid-19 a plánovanou daňovou reformou z dielne nového ministra financií Igora Matoviča sa pritom štátnej kase bude hodiť každé euro navyše.

Pozreli sme sa preto v najnovšej analýze na fungovanie Finančnej správy a jej boj proti daňovým a colným únikom. Analýza sa vzťahuje najmä na obdobie predošlého vedenia FS. To sa od vlaňajších parlamentných volieb postupne vymieňa.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Dobré nástroje v nesprávnych rukách

Na otázku, čo je hlavný problém FS v boji s daňovými únikmi, sme od rôznych ľudí dostávali najčastejšie odpoveď: "personálne obsadenie".

K tomu pribúdajú rôzne ďalšie výhrady ako nedostatočná analytika pri výbere firiem na kontroly, ich následné slabé vyhodnocovanie a hľadanie trendov. No spomína sa aj netransparentné nastavenie odmien zamestnancov či koncentrovanie informácií do rúk pár jednotlivcov.

Ak sa pozrieme na samotné nástroje, ktoré FS využíva pri výbere daní, tu nám pomôže hodnotenie organizácie TADAT (Tax Administration Diagnostic Assessment Tool), ktorej partnermi sú európske štáty, ale aj napríklad Svetová banka.

TADAT nedávno zverejnil svoje hodnotenie slovenskej Finančnej správy. V ňom ocenil silnú orientáciu na kontroly DPH, rozšírené elektronické pokladnice namiesto menej kontrolovateľných platieb v hotovosti či platobnú disciplínu podnikateľov u daní. To všetko zabezpečuje dobrý výber daní.

No TADAT tiež upozornil na viacero problémov. Napríklad na nedostatok kontrol u firemných daní. Rozšafnosť daniarov pri míňaní peňazí na nové opatrenia ako aj "vysokú zásobu starých daňových dlhov".

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Až 50 % nevybraných firemných daní u menších podnikateľov môže súvisieť s neznalosťou alebo zlým vysvetlením daňových pravidiel.

Odborníci tiež FS vyzývajú k oveľa aktívnejšej komunikácii a vysvetľovaniu si výberu daní s daňovníkmi. Aj napríklad formou prieskumov verejnej mienky.

Dôležité je to preto, že podľa odhadov až polovica z nevybraných firemných daní nemusí súvisieť s podvodmi, ale s neznalosťou pravidiel. Alebo ich zlým vysvetlením si, najmä u malých firiem a podnikateľov.

Analytický mozog v Banskej Bystrici

Hlavným nástrojom FS sú daňové kontroly. K ich cieleniu na špekulantov od roku 2014 pomáha kontrolný výkaz DPH (KV DPH). Ide o formulár, ktorý firmy-platcovia DPH pravidelne online posielajú FS. Obsahuje okrem samotnej dane aj zoznam faktúr, čiže daniari si môžu vernejšie vyskladať obraz o obchodoch danej firmy za mesiac či štvrťrok.

Zároveň KV DPH pomáha obchody cez faktúry spárovať s dodávateľmi a overiť si, či aj oni rovnaké faktúry uviedli do účtovníctva. Zjednodušene teda výkaz odhaľuje vymyslené faktúry, ktorými si podnikatelia znižovali dane.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Miestom, kde sa dáta z kontrolných výkazov sústreďujú, je analytické centrum v Banskej Bystrici. Do veľkej miery funguje v utajenom režime, preto je akousi Kolumbovou ženou vo FS. Veľa sa o ňom hovorí, ale takmer nikto ho ešte nevidel.

Z rozhovorov s ľuďmi z prostredia FS ale vyplýva, že analytické centrum sa neteší najlepšej povesti. Najčastejšie sa sťažujú na "chudobné" výstupy.

Jeden z respondentov, s ktorým sa Nadácia o FS bavila, na margo analytického centra uviedol, že "na to, koľko informácií majú v Bystrici – a oni tam majú všetko, tak ak som aj požiadal o nejaké informácie, výstup bol nulitný".

Na podrobné siete firiem, ktoré sa verejnosti na tlačovkách prezentovali ako výstupy z KV DPH, tak vraj máme zabudnúť.

Ročne chodí 5 000 žiadostí na výstupy z KV DPH od kontrolórov.

Pre ilustráciu, ročne kontrolóri analytickému centru smerujú okolo 5 000 žiadostí k zhruba 7 000 podnikateľom. Denne to znamená vygenerovanie v priemere necelej dvadsiatky biznis kontaktov z IT systému.

Nový prezident Finančnej správy Jiří Žežulka nečaká, že analytické centrum bude niekedy vnímané pozitívne medzi kontrolórmi. "Kontroly sú stale viac zadávané centrálne práve aj na základe výstupov z centra, preto ho vnímajú, že im pridáva práce."

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Respondenti ale Nadáciu upozornili, že centrum svoje zistenia z KV DPH neposúva automaticky ďalej kontrolórom a vyšetrovateľom, ale čaká, či sa na špekulantov niekto spýta.

Nadácia sa stretla aj s výhradami, že sa dáta z centra zneužívajú na objednávku. Napríklad na likvidáciu nepohodlného konkurenta cielenými kontrolami. K tomu však treba dodať, že zatiaľ sa oficiálne žiadny takýto prípad na verejnosti neobjavil. Vedenie centra sa ani po vlaňajšej výmene na poste prezidenta FS nezmenilo.

Nad analytickými dátami je ešte šéf

Centrum aj jeho šéf patria pod generálneho riaditeľa sekcie boja proti daňovým podvodom. Tu vlani nastala výmena. Po Ladislavovi Hannikerovi sekciu prevzal Rastislav Gábik. Ten sa svojho elitného analytického útvaru zastáva.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

"Nemôžeme dávať kompletné informácie z KV DPH, lebo fungujú v utajenom režime, no aj s ohľadom na úniky z FS," dodáva jedným dychom.

Úniky daňových informácií boli témou samou o sebe. Od mávania protokolmi z daňových kontrol na tlačovkách politikov až po anonymne online rozposlané zistenia daniarov k opozičným politikom. Je ale pravda, že s únikom dát z KV DPH, teda s reťazcami obchodne prepojených firiem, sme sa zatiaľ nestretli.

Gábik zároveň dodáva, že nie je pravda, že by centrum samé aktívne neposúvalo podozrivé firmy ďalej. "Mesačne centrum posúva tipy na kontroly v stokách prípadov. Druhá vec je, čo sa s tým dialo doteraz u nadriadených. Pretože tí majú konečné slovo, čo sa nakoniec na kontrolu odošle."

Vytipované podozrivé obchody a podnikatelia sa totiž posielajú daňovým kriminalistom, ktorí majú svojho šéfa ako aj šéfovi sekcie boja proti podvodom. Následne sa rozhoduje, kam sa kontroly pošlú.

Kontrolné výkazy DPH ale zároveň netreba vnímať ako všeliek. Teda nástroj na odhalenie všetkých daňových únikov a podvodov. Odhalia nespárované transakcie, teda ak si jedna firma cez faktúru X zníži daňové príjmy, ale druhá rovnakú faktúru X neuvedie a nezdaní. Použiť sa dajú tiež na odhalenie karuselových podvodov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Kontrolné výkazy sa ale nedajú použiť pri šedej ekonomike, teda bezbločkovej. Tá je stále veľmi rozšírená v gastre či ubytovacích službách. Bez vydaného bločka totiž nemáte čo skontrolovať, lebo o operácii daňový IT systém nevie.

Zároveň generálny riaditeľ sekcie určuje aj stratégiu pre analytické centrum. "Nemuseli sme sa koncentrovať len na kontrolu KV DPH a zaznamenaných transakcií," hodnotí Gábik a dodáva, že práve kvôli orientovaniu hlavne na DPH sa na túto oblasť presunuli kapacity a v súčasnosti nie je dostatok kvalitných ľudí napríklad na kontroly firemných daní.

Okrem DPH kontroly pokrivkávajú

Sústredenie len na kontroly DPH pritom FS vyčítal nielen TADAT, ale aj napríklad analytici Inštitútu finančnej politiky. Keď chceli napríklad vlani vyčísliť úniky u firemných daní, narazili na problém, pretože mohli analyzovať len nízky počet kontrol.

30-tisíc podnikov reálne nefunguje, no v registroch sú a zaberajú zbytočné kontroly.

Veľkým problémom sú tiež databázy plné "mŕtvych" firiem. Ide o zhruba 30-tisíc podnikov, čo je asi šestina zo všetkých firiem.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa jednej z analýz IFP, až 50 percent daňových kontrol smerovalo do neaktívnych firiem. Z pohľadu analytikov ide o plytvanie kapacitami, pretože vymáhať takto dorubenú daň je takmer zbytočné.

Problémom je, že neaktívne podniky sa cez obchodný register premietajú aj do databáz FS. "Zákon hovorí, že firma zapísaná v registri má podať daňové priznanie. Ak tak neurobí, sme povinní poslať jej výzvu. Ak nereaguje, tak posielame kontrolu, čo je však u neaktívnych firiem zbytočné, no zahlcuje to kapacity," opisuje Gábik.

Až do 50 % z kontrol smeruje do "mŕtvych" firiem.

Dobrou správou je, že ministerstvo spravodlivosti už pracuje na zmenách, ktorými sa má postupne obchodný register očistiť od mŕtvych firiem. No zbytočné preťaženie kontrolórom nespôsobujú len mŕtve firmy. Ale aj napríklad nedostatočne zadefinovaný cieľ kontroly.

"Priebeh daňových kontrol niekedy prebieha neefektívne a zdĺhavo alebo sa kontrolóri zameriavajú na nepodstatné veci," uvádza Miriam Galandová, partnerka kancelárie PRK Partners a zároveň viceprezidentka Slovenskej komory daňových poradcov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Poukazuje tiež na riziká na strane podnikateľov. Pretože ak daňový úrad zadrží vratku DPH firme, ktorá je aktívna hlavne v zahraničí na niekoľko mesiacov, môže to byť pre podnikateľa likvidačné.

Pritom podnikateľ má v takej situácii relatívne málo priestoru na obranu. "Môže sa odvolať voči protokolu, ktorý sa ale vyhotoví až po skončení kontroly, čo trvá aj mesiace. Potom sa ešte môže odvolať a následne obrátiť na súd, čo je ale časovo náročné," opisuje Galandová.

Zároveň ale systém sčasti podnikateľa k odvolaniu núti. Ak podnikateľ dorubenú daň akceptuje a doplatí ju, môže paradoxne nasledovať trestné oznámenie na políciu. V médiách sa často spomínala suma 266 eur.

FS ale situáciu ukľudňuje: ,,Pri podávaní trestných oznámení postupujeme racionálne. Nie je v záujme finančnej správy kriminalizovať daňové subjekty len z pohľadu výšky daňového dorubu nad 266 eur, ale je podstatné, aby boli naplnené aj ďalšie znaky a okolnosti k jednotlivým trestným činom.“

Inými slovami, ak okrem dorubenej dane nad 266 eur prípad nevykazuje protiprávne konanie alebo iné podozrivé znaky, FS nie je povinná ho hlásiť polícii.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Rozdiely medzi regiónmi

Ako pozitívny príklad boja proti únikom uvádza daňová odborníčka sprísnenie podmienok pre zlučovanie firiem a posilnenie právnych postihov aj voči predošlému konateľovi, nielen aktuálnemu.

Práve umelé spájanie firiem využívali donedávna špekulanti, aby jednak sťažili prácu kontrolórom a zároveň "pozametali" účtovníctvo.

Ďalšou praktikou špekulantov aj v súčasnosti je presunúť si podnikanie do regiónu, kde sú kontrolóri viac zahltení prácou. Šanca, že sa na kontrolu dostane práve ich firma, je tak nižšia.

1 101 firiem v priemere pripadá na 1 bratislavského kontrolóra.

Je pochopiteľné, že v hlavnom meste a jeho okolí sídli najväčší počet slovenských firiem. Je to cez 260-tisíc spoločností. Avšak prepočet firiem na kontrolórov odhaľuje, že zároveň sú tí z bratislavského kraja personálne poddimenzovaní.

Zatiaľ čo kontrolór v Bratislave má na starosti v priemere 1 101 firiem, jeho kolega z Banskej Bystrice či Trenčína ich má v priemere 650, teda skoro o polovicu menej.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Dlhy za miliardu

Problémom, s ktorý sa FS dlhodobo borí, sú staršie daňové dlhy. Vznikajú často práve po špekulatívnych podnikateľoch, ktorí svoje zadlžené firmy zlučujú opakovane s novými a novými podobne zadlženými spoločnosťami. Výsledkom sú podniky s daňovým dlhom aj v desiatkach miliónov eur, s konateľmi za hranicami a sídliace na ťažko dohľadateľných adresách.

Pre ilustráciu, ku koncu januára tohto roka evidovala FS takmer 330 subjektov, ktorí jej dlhovali na daniach minimálne milión eur. Dokopy išlo o takmer miliardu. To je už slušná suma, z ktorej by sa dalo vyťažiť.

330 subjektov dlžilo k 31.3.2021 na daniach milión eur a viac.

Ako s týmito dlhmi FS bojuje? Doteraz dosť alibisticky. "Staršie dlhy sa totiž časom presúvajú do štátom ovládanej Slovenskej konsolidačnej. Vtedy z dlhu FS zmiznú, čo štatistiky vylepšuje. Ale reálne sa nestratia, len sa presunú do inej štátnej inštitúcie," opisuje celý proces analytik portálu Finstat.sk Pavol Suďa.

To sa udialo aj s niekoľkými medializovanými DPH prípadmi. Firmy spomínané v článkoch sa postupne zlučovali s inými, až nakoniec ostala firma vlastnená bezdomovcom alebo maďarským občanom, s dlhom niekoľko desiatok miliónov eur, ktorá ale po rokoch "zmizne" zo zoznamu FS.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Slovenská konsolidačná je štátna akciovka, ktorá dlhodobo vymáha pre štátne inštitúcie dlhy. Okrem FS na ňu pohľadávky voči občanom a firmám presúvajú aj iné úrady.

FS na konsolidačnú posúva dlhy staršie ako päť rokov. Presúvajú aj mladšie dlhy, ak je dlžník v konkurze alebo v likvidácii.

V rukách FS ale stále ostávajú mladšie dlhy, kde je šanca niečo vymôcť. Tu je možná daňová exekúcia až 20 rokov od vzniku dlhu. Štatistiky FS ukazujú, že ročne rozbehne tisíce exekúcií. Aj vlani, napriek Covid odkladom daňových povinností, z exekúcií vymohla cez 100-miliónov eur. Čo je slušné číslo, no stále v porovnaní s celkovými dlhmi nízke.

Prečo teda daniari nezasiahnu skôr, kým sa dlhy nedostanú na také závratné sumy? Zasiahnu, no akoby málo razantne.

Podľa poriadku najskôr posielajú dlžníkom výzvy. Vlani išlo o vyše 100-tisíc výziev. No spätná väzba nie je celkom lichotivá. Po výzvach doplatili daňovníci vlani sedem percent, teda približne 50 miliónov z celkovo 700 miliónového balíka. Rok predtým to bolo deväť percent, teda 44 miliónov z 600-miliónového balíka.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

7% dlhov bolo vlani uhradených po výzve na doplatenie.

Nový šéf FS Žežulka vysvetľuje, že určite chcú viac zabrať v oblasti vymáhania. Medzičasom už rozbehli kroky na posilnenie technického vybavenia práve tohto oddelenia. Podstatou je rýchlejšia výmena informácií medzi FS, aby k blokovaniu majetku došlo čím skôr.

Možnosťou sú aj nové nástroje, napríklad zadržanie vodičského preukazu dlžníkom, čo zákon umožňuje už od vlani.

K už existujúcim starším dlhom je však skeptický. Z pohľadu vymáhania je totiž veľmi nízka, až nulová šanca niečo vymôcť najmä z dôvodu nemajetnosti dlžníkov. Prípadne si nároky na majetok robia aj iní dlžníci, ktorí FS predbehli, tým pádom majú byť vyplatení skôr.

Kriminálny úrad Finančnej správy

Osobitnou zložkou je Kriminálny úrad Finančnej správy, známy aj pod skratkou KÚFS. Posledné roky sa jeho činnosť medializovala najmä v súvislosti s dvomi udalosťami – boli to práve príslušníci tohto vyšetrovacieho úradu, ktorí v roku 2013 upozornili na Bašternákovú podozrivú dvojmiliónovú vratku DPH. O tri roky neskôr, po raziách v stavebnej firme Dúha sa začalo zas nahlas hovoriť o vydieraní podnikateľov týmto úradom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Do vlaňajška tento úrad viedol v súčasnosti trestne stíhaný Ľudovít Makó. Jeho obvinenia často súvisia práve s jeho pôsobením v KÚFS.

Ako sa ukazuje, prípad Dúhy zďaleka nebol jediným príkladom neštandardného postupu tohto elitného útvaru. Nadácia vie minimálne o ďalších dvoch, kedy v rámci razie príslušníci KÚFS do čiernych igelitových vriec zbalili účtovníctvo firmy a niekoľko mesiacov ho odmietali vydať podnikateľom. Tí napríklad pre to nemohli podať včas daňové priznanie.

Následne aj po roku od razie im účtovníctvo vydali, pričom podnikatelia zistili, že so zapečatenými vrecami sa celý čas nič nedialo. A od KÚFS nesmerovalo napríklad ani trestné oznámenie pre daňové úniky. Firmy sa preto aj sťažovali vedeniu a inšpekcii FS, avšak bez úspechu.

Oficiálne štatistiky KÚFS ale vyzerajú byť na druhej strane dobré. Vlani napríklad cez úrad smerovalo vyše 1 500 trestných oznámení s predpokladanou škodou 200 miliónov eur. Je to vďaka tomu, že za šéfovania Makóa sa interným predpisom presadilo, že všetky trestné oznámenia v rámci FS musia prejsť najskôr cez KÚFS.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Zriadil sa aj referát trestných oznámení, ktorému do vlaňajška šéfoval ako námestník KÚFS Makóov sused a jeho bývalý kolega.

40 zaistení majetku vlani nariadil KÚFS, týkali sa výlučne bankových účtov.

Nie tak ideálne už ale pôsobí fakt, s akou KÚFS využíva jeden z posledných silných nástrojov na špekulantov. Nedávno daniari predstavili možnosť zaisťovania majetku, teda jeho zablokovania ešte počas daňového preverovania. Čo je dôležité práve kvôli rýchlosti, s akou sa špekulanti zbavujú peňazí a firiem.

Úrad môže pritom zablokovať nielen peniaze v bankách, ale aj nehnuteľnosti či autá. No nerobí to. Všetkých 40 predbežných opatrení bolo vydaných len v súvislosti s bankovými účtami.

Výberové konania

Najčastejšie skloňovaným problémom FS je personálna politika. Nejde pritom len o najvyššie funkcie, ktoré sa zväčša obmieňajú so zmenou vlády. Problémom je celkovo spôsob výberu ľudí na FS.

Výberové konania sa vyhlasujú podľa potrieb jednotlivých úradov na stránke FS. Ročne ide o trojciferné počty výberiek. No pri niektorých sa nemožno už z opisu požadovaných zručností ubrániť dojmu, že sa nehľadá daňový alebo colný odborník.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Trochu tomu pomáha aj zákonnom nastavený priebeh výberových konaní. Je veľmi formálny. Kto by totiž čakal odborné otázky či test, môže ostať sklamaný.

Základom písomnej časti je test zo slovenského jazyka, a to tak u rádového kontrolóra aj funkcionára. Predstaviť si ho možno ako otázky s niekoľkými odpoveďami, z ktorých treba vybrať správnu. Napríklad, kde sú správne použité predložky.

Následne podľa vyjadrenia FS nasleduje písomný test na overenie odborných vedomostí. Avšak v praxi často prebehne už len ústny pohovor.

Práca pre FS je pritom z pohľadu priemerných platov určite atraktívna. V priemere tamojšie hrubé platy presahujú 1 700 eur, kontrolóri zarábajú zhruba o stovku menej, vyššie platy platia pre kriminálny úrad.

Nadácia eviduje viacero podnetov od uchádzačov, ktorí spochybňujú odbornú úroveň víťazných kandidátov. Ale upozorňujú tiež, že výsledok konania sa neúspešnému uchádzačovi len oznámi bez odôvodnenia, prečo nevyhral. Čiže nie je možné podať voči tomu odvolanie.

Z deviatich podmienok len jedna sa týka odbornosti.

Finančná správa argumentuje, že sa riadi zákonom. Ten skutočne v deviatich podmienkach spomína zdravotnú či právnu spôsobilosť aj ovládanie štátneho jazyka. Zamestnanec tiež nesmie byť členom politickej strany.

K odborným nárokom je však jediný bod – dosiahnutie príslušného vzdelania.

A tak sa Nadácia stretla s bizarným prípadom, keď dlhoročnú colníčku porazila pri výberku do vyššej platovej skupiny kandidátka bez predošlých odborných skúseností.

FS pred súdom, na ktorý sa sťažovateľka obrátila, argumentovala, že víťazka študovala na Fakulte európskych štúdií, zatiaľ čo sťažovateľka predtým študovala prírodné vedy, odbor učiteľstvo. Podľa FS je ,,objektívne“, že škola víťazky je vhodnejšia pre výkon funkcie.

Okresný súd nakoniec žalobu sťažovateľky zamietol, podobne sa k žiadosti o prešetrenie postupu nadriadeného postavila aj prokuratúra.

V inom prípade daňová kontrolórka roky pracovala v dočasnej štátnej službe, teda nie ako stály zamestnanec, ale ako náhradník napríklad za zamestnankyňu na rodičovskej. ,,Jedného výberového konania som sa zúčastnila ako pracujúca kontrolórka a na výberovom konaní uspel niekto, kto nemal nič spoločné s daňovou kontrolou,“ opísala sťažovateľka svoju skúsenosť.

Podozreniam, že namiesto odbornosti sa pri výbere viac prihliada na rodinnú príslušnosť, naznačujú aj doteraz medializované prípady.

Málo akčná inšpekcia

Zneužívanie funkcie či neplnenie si povinností pritom má riešiť inšpekcia FS. K jej fungovaniu za čias predošlého vedenia FS mali množstvo výhrad respondenti oslovení Nadáciou. A lichotivo nevyznievajú ani oficiálne štatistiky do minulého roka.

Napríklad vlani inšpekcia preverovala 167 podnetov na zamestnancov FS. Z toho vybaviť však stihla len 60, čo nie je ani polovica.

Fakt, že samotní zamestnanci nemali doteraz zrejme veľkú dôveru voči vlastnému kontrolnému orgánu, naznačuje počet podnetov z ich radov. Vlani inšpekcii posunuli len osem podnetov.

Prípadov, kedy sa FS ,,rozlúčila“ zo zamestnancami pre porušenie alebo nedodržanie pracovnej disciplíny, bolo na druhej strane vlani päť. Rok predtým štyri. A čo sa týka napríklad zlyhania pri práci daňového kontrolóra, tak za oba roky v tomto prípade prišla výpoveď len jedenkrát.

Právomoci inšpekcie sú pritom rozdielne, ak ide o zneužitie funkcie a porušenie pracovnej disciplíny. Zistenia odhalené v prvom prípade musia daňoví inšpektori podľa nového zákona o Finančnej správe posúvať už na inšpekciu ministerstva vnútra. Tá rieši napríklad aj prešľapy policajtov. Ak ale daňová inšpekcia zistí napríklad požitie alkoholu v práci, tu môže disciplinárne konanie iniciovať sama.

Ľudia znalí pomerov vyčítajú inšpekcii najmä personálne obsadenie. Nadácia vie o viacerých prípadoch, keď do inšpekcie prijali ľudí nie kvôli odbornému profilu, ale napríklad z dôvodu ich ,,upratania“. Napríklad sa zrušilo ich pôvodné pracovné miesto.

Druhým problémom aj niekoľkomesačné zadržiavanie informácií, teda de facto nekonanie v nahlásených prípadoch.

Objektívne ale treba dodať, že úloha inšpekcie nie je ľahká z pohľadu formy zamestnania. Ľudia vo FS pracujú v štátnozamestnaneckom pomere. Z pohľadu možnej výpovede ide o veľkú prekážku pre zamestnávateľa a zároveň silnú ochranu zamestnancov.

Zjednodušene povedané, ak by ste niekomu dali výpoveď, pričom podozrenia z porušenia pracovných povinností sa oficiálne nepotvrdí, napríklad rozsudkom, tak reálne hrozí, že mu budete musieť vyplatiť odškodné.

Preto sa často volí forma dohody s ,,nepohodlným“ zamestnancom, prípadne preradenie na nižšiu funkciu.

Inšpekcia má už niekoľko mesiacov nového šéfa a sľubuje ,,zmenu kultúry a očistu FS“. Potvrdzovať to majú aj čísla. Napríklad už za prvý polrok inšpekcia riešila viac disciplinárnych konaní (35) ako za celý minulý rok (23). A rastie aj počet trestných oznámení podaných na zamestnancov FS.

Napríklad na jar prebehlo 10 kontrol inšpekcie na hraničnom priechode s Ukrajinou. Výsledkom je osem začatých disciplinárok.

Čo nás dokáže naučiť Holandsko

Keď sa povie Holandsko a dane, väčšinou sa to spája s predstavami o offshoroch. Ide o schémy, v ktorých spoločnosti využívajú svoje holandské pobočky na obchádzanie daní. V tieni ostáva činnosť tamojších daňových inštitúcií, ktoré sú zodpovedné za výber daní. V tom totiž v únii vynikajú.

DPH medzera, ktorá sa všeobecne používa na porovnanie efektívnosti daňového výberu medzi krajinami, patrí v Holandsku k najnižším v Európe. Znamená to, že holandskí daniari dokážu pre rozpočet získať takmer celú DPH, ktorá sa dá teoreticky vyrátať podľa zrealizovaných obchodov. A krajine sa darí tento rozdiel ešte ďalej znižovať.

Pre porovnanie, v roku 2018 Slovensku unikala pätina DPH. Priemer únie bol 11 percent, no Holandsku uniklo len niečo vyše štyroch percent.

Je to aj vďaka sofistikovaným vyšetrovacím a oznamovacím nástrojom, ktoré daňové autority používajú. Napríklad tam funguje samostatná vyšetrovacia služba daňových úradov s názvom FIOD, ktorá sleduje finančné a daňové podvody a bojuje proti nim.

Na Slovensku sa tomuto najviac približuje Daňová kobra, ktorá však nemá samostatnú subjektivitu, išlo skôr o pomenovanie stretnutí polície a Finančnej správy.

Holandský FIOD ale má samostatný vyšetrovací tím - Team Criminal Intelligence (TCI), ktorý sa špecializuje na odhaľovanie a boj proti organizovanému zločinu. Napríklad na pranie špinavých peňazí z trestnej činnosti, bankrotové podvody či kolotočové podvody s DPH.

Zároveň sa vyšetrovatelia musia vysporiadať v súčasnosti s novými trendmi, ako napríkla presun peňazí cez rôzne kryptomeny, ktoré sú charakteristické ťažším sledovaním a transparentnosťou.

Zaujímavé je, ako TCI pracuje s informátormi – ich totožnosť nie je nikdy odhalená mimo TCI, ,,kto poskytol informácie, nevie ani sudca“ opisujú zástupcovia FIOD, pretože organizácia má ochranu informátorov ustanovenú až na úrovni zákona.

Zaujímavé postavenie v rámci sledovania najmä medzinárodných finančných tokov majú v Holandsku neziskové organizácie. Pre samotnú oblasť sledovania daňových únikov ich tam funguje hneď niekoľko. Upozorňujú totiž na skutočnosť, že medzinárodné firmy si niekedy dokážu ,,zabezpečiť” lepšie daňové podmienky ako miestni podnikatelia.

Prečo je takýto samostatný úrad na vyšetrovanie najväčších daňový káuz dôležitý? Už napríklad z pohľadu rozsahu a kontaktov na susedné krajiny. Podľa FIOD totiž až 80 percent vyšetrovaní má v skutočnosti medzinárodný charakter.

80 % najväčších finančných káuz má medzinárodný charakter.

FIOD preto využíva rôzne formy inteligentnej analýzy údajov, kde prepájajú jeho analytici dáta z verejných databáz, trestných spisov, zahraničných databáz a vlastných vyšetrovaní. Dôležitá je ale aj výmena informácií o nových trendoch s vyšetrovateľmi z iných štátov.

V neposlednom rade, v čom je viditeľný rozdiel holandských inštitúcií voči Slovensku, je oblasť verejného informovania. Napríklad FIOD má na svojej stránke zverejnený nielen svoj strategický trojročný plán do roku 2022, ale aj aktuálne ciele a vízie pre tento rok.

Na otázku, či to nedáva špekulantom priestor včas sa presunúť do aktuálne nekontrolovaných oblasti, má zjavne nielen FIOD, ale aj iní odborníci negatívnu odpoveď. Pretože aj TADAT vyčítal Finančnej správe nedostatočný tok informácií smerom k verejnosti o plánovaných najbližších aj strategických krokoch.

Projekt finančne podporilo Holandské veľvyslanectvo v rámci projektu zameraného na posilnenie právneho štátu a lepšieho fungovania verejných inštitúcií.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Pozemky, na ktorých malo vyrásť nákupné centrum Aqario.

Komplex Aquario už zostane len na papieri.


Ak si daňové priznanie podávate sami, časť daní darujete priamo v tlačive daňového priznania.

Aj oznámenie o predĺžení lehoty musí byť podané najneskôr do 2. apríla.


TASR
Kandidát na prezidenta Ivan Korčok

Prehľad prešľapov prezidentského kandidáta Ivana Korčoka.


a 2 ďalší
Zľava generálny tajomník Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Mathias Cormann a predseda vlády SR Robert Fico (Smer) počas spoločného stretnutia na Úrade vlády SR pri príležitosti zverejnenia nového Ekonomického prehľadu OECD o Slovensku.

Nájomné bývanie chcú okrem Štátneho fondu riešiť aj súkromnými investíciami.


TASR
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu