BRATISLAVA. Dlžníkom, ktorí počas pandémie využili možnosť výhodného odkladu splátok bankových úverov, táto možnosť od 1. júla končí.
Už sa nemôžu spoliehať na jednotné rámcové pravidlá, ktoré okrem iného umožňovali odklad splátok bez negatívneho zápisu do úverového registra či zníženia bonity klienta. V utorok na to upozornila spoločnosť Universal maklérsky dom.
Po vypuknutí koronakrízy o odklad splátok najmä z dôvodu straty zamestnania, prípadne celkovo zlej finančnej situácie požiadalo približne 140 000 ľudí či živnostníkov.
Najhoršia situácia bola podľa údajov Národnej banky Slovenska práve v júli 2020, keď podiel odložených zostatkov spotrebných a ostatných úverov k celkovým zostatkom bol na úrovni až 14,21 percenta v hodnote 963,5 milióna eur. K marcu 2021 bol podiel už nižší, na úrovni 2,51 percenta, v objeme 166,8 milióna eur.
Aj v prípade úverov na bývanie si ľudia najviac odkladali splácanie vlani v júli. Odložili si splácanie viac ako troch miliárd eur. V marci 2021 klesol tento objem na necelú pol miliardu eur.
Neplatiči však môžu požiadať banku o individuálne riešenie svojich problémov podľa spoločných rámcových pravidiel, ktoré prijala Slovenská banková asociácia a odporúčala ich aj svojim členom, len do konca júna.
Pravidlá mali viesť k rovnakému prístupu klientov naprieč celým bankovým sektorom. Od 1. júla budú banky pristupovať k neplatičom už len podľa vlastných pravidiel.
Odborníci odporúčajú, aby si ľudia pripravili finančný plán, vďaka ktorému by dokázali aj v budúcnosti zvládnuť prípadný dočasný výpadok príjmov. „Často sa stretávame s tým, že klienti finančný plán nemajú. Pritom vďaka nemu sú pripravení na takéto nepríjemné situácie a dokážu sa im vyhnúť,“ konštatuje Marek Sokol, odborný garant spoločnosti Universal maklérsky dom.
Vďaka finančnému plánu mohli dokonca mnohí ušetriť aj počas pandémie. Tým, čo požiadali o odklad splátok síce nedostali negatívny zápis v bankovom registri, sa im úver však aj naďalej úročil. Takýto klienti napokon zaplatia banke viac ako v prípade, že by úver splácali napríklad z úspor.
Pandemická realita ukazuje, že finančný plán nie je stále bežnou súčasťou pri hospodárení v slovenských domácnostiach, finančné plánovanie chýba hlavne mladým. „Mladí nemajú záujem riešiť finančné plánovanie na dlhšie obdobie dopredu, pretože si myslia, že je na to ešte čas. Toto je však obrovská chyba,“ tvrdí Sokol.
Práve čas hrá podľa neho v súčasnosti v ich prospech a mali by ho využiť. Ak začnú so sporením či investovaním včas, dokážu sa vyhnúť problémom, ktoré ich aj v priebehu aktívneho života môžu stretnúť.
„Plánovanie si vedia rozložiť na dlhé obdobie nielen s cieľom zvýšenia si sumy dôchodku, ale napríklad aj predčasného splatenia úveru a podobne,“ dodal. Vyhnúť sa tiež môžu aj riziku spojenému s kondíciou štátnych financií v dobe, keď vstúpia do dôchodkového veku.
