Bratislava 22. júna (TASR) - Hoci sociálna reforma priniesla rad pozitívnych výsledkov, stav a vývoj nezamestnanosti je naďalej najzávažnejší sociálny problém Slovenska. "Úroveň nezamestnanosti je stále vysoká. Jej pokles v minulom a tomto roku v prevažnej miere nezaznamenal reálne umiestnenie," konštatovala hlava štátu Ivan Gašparovič v správe o stave republiky.
Ako povedal, nepodarilo sa ani vyriešiť zvyšujúci sa podiel dlhodobo nezamestnaných. Pretrvávajú aj výrazné regionálne disparity, ktoré sa pohybujú od 6 % v Bratislave až do 30 % nezamestnaných v niektorých regiónoch južného, východného a severného Slovenska. "To však nespochybňuje štatistické zisťovania naznačujúce, že trend v nezamestnanosti je klesajúci. Ukazujú sa už záblesky riešenia problému nezamestnanosti."
V kontexte s nerovnomerným vývojom miery nezamestnanosti sa ekonomicky vyvíjajú i jednotlivé regióny Slovenska. Tradične je vyššia životná úroveň v Bratislave, čo ostro kontrastuje s južnými, východnými a sčasti severnými oblasťami Slovenska. Takzvané hladové doliny nie sú schopné vlastnými silami sa z tejto situácie vymaniť. "Regionálne rozdiely v kvalite života sú popri nezamestnanosti najzávažnejším socioekonomickým problémom Slovenska," povedal Gašparovič.
Pod nerovnomerný vývoj regiónov Slovenska sa podľa prezidenta podpísala aj oneskorená fiškálna decentralizácia, ktorej predchádzal proces decentralizácie verejnej správy. Tento proces rozšíril kompetencie v oblasti školstva, zdravotníctva, dopravy a životného prostredia na obce a mestá, ale nevyriešil niektoré s ním súvisiace staré problémy dlhovej povahy.
Na kompetencie presunuté na územnú samosprávu bol totiž viazaný výrazný vnútorný dlh. Vznikol tým, že štát posledných 15 rokov neinvestoval do modernizácie občianskej infraštruktúry, navyše, existovali značné dlhy v oblasti údržby ciest a ekológie. Balík týchto dlhov spolu s kompetenciami bol presunutý na samosprávy. "Časť týchto dlhov vláda postupne orgánom územnej samosprávy uhradila. Asi 60 % týchto dlhov však stále zostáva na pleciach miest a samospráv," uviedol prezident. Dodal, že jediná možná cesta k dosiahnutiu vyrovnaného priebežného hospodárenia samospráv vedie cez daň z príjmov a daň z nehnuteľností, čo má ale značný dosah na podnikateľské prostredie a obyvateľstvo. Aj veľkostná štruktúra sídiel je sprievodným nepriaznivým znakom reformy verejnej správy. "Stále najvyšší podiel Slovákov žije v najmenších obciach do 2 000 obyvateľov, ktorých je aj najviac." Podľa nastavených parametrov spomínanej reformy reálne môžu byť schopné prežiť iba sídla s počtom obyvateľov nad 5 000.
Prezident zosumarizoval, že je ešte privčas dnes hovoriť o plusoch a mínusoch výsledku fiškálnej decentralizácie na kvalitu života občanov SR, "na výsledky si budeme musieť ešte počkať."
