BRATISLAVA. Hnutie Sme rodina opätovne predložilo do parlamentu prostredníctvom poslanca Miloša Svrčeka návrh zákona o podpore štátneho nájomného bývania.
Ten má zabezpečiť výstavbu 10-tisíc štátnych nájomných bytov do piatich rokov.
Cena nájomného by sa podľa hnutia mohla znížiť o 30 percent
Ako sa v Bratislave (ne)stavajú nájomné byty Čítajte Pôvodný návrh stiahla strana na žiadosť koaličných partnerov, ktorí sa s ním chceli oboznámiť. Podľa lídra hnutia Borisa Kollára v prípade naštartovania výstavby štátnych nájomných bytov sa majú ceny nájomného bývania znížiť o 30 percent. Je presvedčený, že efektívna výstavba štátnych nájomných bytov si vyžaduje nielen nový stavebný zákon z dielne vicepremiéra Štefana Holého, ktorý má urýchliť stavebné konania, ale aj predmetný návrh zákona.
Ten podľa hnutia už v prvom roku prinesie pri výdavkoch vo výške dvoch miliónov eur do štátneho rozpočtu viac ako 1,5 milióna eur, v druhom roku viac ako 14,7 milióna eur, v treťom roku takmer 20,6 milióna eur a v štvrtom roku takmer 31 miliónov eur.
Podľa vicepremiéra Holého návrh zákon vytvára regulačný rámec na to, aby si mladí ľudia i zamestnanci v štátnom aj súkromnom sektore s priemernými príjmami mohli dovoliť vlastné bývanie. Títo ľudia vplyvom nárastu cien nehnuteľností, ako aj dlhodobou nečinnosťou štátu túto možnosť stratili.
Ako dodal Holý, výstavba nájomného bývania sa zrealizuje garanciou štátu, a to bez zaťaženia štátneho rozpočtu a verejných financií. Naopak, je presvedčený, že výstavba štátnych nájomných bytov bude mať výrazný pozitívny vplyv na štátny rozpočet.
Prvé byty by mohli odovzdať v roku 2023
Predpokladá, že prvé byty budú môcť byť odovzdané už v roku 2023, pričom verí, že budúcim nájomcom sa odovzdá do roku 2030 okolo 100-tisíc bytov. Výstavba sa bude sústreďovať do krajských miest a do ich okolia.
Bratislava ukázala, kde chce stavať stovky nájomných bytov Čítajte Cieľom návrhu zákona je vytvoriť prostredie, ktoré umožní výstavbu štátom podporovaného nájomného bývania s regulovanou výškou nájomného a zárukou dlhodobého bývania.
Na Slovensku aktuálne chýba podľa Miloša Svrčeka približne 220-tisíc bytov, pričom fyzický nedostatok bytového fondu je spôsobený pružnosťou stavebného priemyslu reagovať na neustále rastúci dopyt po bývaní, ktorý brzdí zastaraný stavebný zákon a dĺžka získania stavebného povolenia.
S neustálym rastom cien nehnuteľností a sprísňovaním podmienok na hypotekárnom trhu však narastá skupina obyvateľov, ktorí si aj napriek trvalému príjmu nie sú schopní zabezpečiť vlastné bývanie, alebo táto forma bývania predstavuje z dlhodobého hľadiska neúnosné finančné zaťaženie domácnosti.
Nájomné bývanie tvorí iba 9 percent bytového fondu
Hnutie je presvedčené, že rozvinutý a diverzifikovaný sektor bývania je nevyhnutným predpokladom pre uspokojenie potrieb všetkých skupín obyvateľstva. Segment nájomného bývania predstavuje na Slovensku iba okrajovú formu bývania. Podľa údajov z Eurostatu za rok 2019 tvorí nájomný sektor iba 9,1 percenta z bytového fondu.
Ako štát zlyhal pri nájomnom bývaní? Byty treba hľadať lupou Čítajte „Nájomné bývanie je preto téma, ktorá v posledných rokoch vzbudzuje čoraz väčšiu pozornosť, a to najmä z dôvodu čoraz väčšej nedostupnosti vlastného bývania pre narastajúcu skupinu obyvateľstva. Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa vlastné bývanie stáva nedostupným, je významné zvýšenie trhových cien bytov a súčasne sprísnenie podmienok zo strany Národnej banky Slovenska na získanie hypotekárnych úverov," upozornil Miloš Svrček.
