Leteckú dopravu zasiahla pandémia covidu tak výrazne ako máloktorý iný sektor. Nebo sa na dlhé mesiace vyčistilo, letiskové haly osireli, aerolínie rátali straty. A nielen tie.
Kríza pritlačila aj na slovenskú technologickú firmu MicroStep-MIS. Výrobcovi systémov na monitorovanie počasia či kvality ovzdušia, ktoré sa zaraďujú medzi svetovú špičku, veľkú časť tržieb prináša práve letecká meteorológia.
V uplynulej dekáde išlo o jeden z najrýchlejšie rastúcich segmentov trhu. „Letov pribúdalo, aerolínie nakupovali nové lietadlá, stavali sa nové letiská, napríklad v Dubaji alebo v Ománe,“ spomína zakladateľ a väčšinový majiteľ MicroStepu-MIS Jozef Omelka.
Vlani sa však letecký meteobiznis prakticky zastavil. „Veľa projektov sa zrušilo, prípadne sa posunulo na ďalšie roky,“ hovorí. S tým, že prioritou jeho firmy v ťažkých časoch bolo aj za cenu nižšieho zisku udržať si zamestnancov a stratený biznis aspoň sčasti nahradiť projektmi v iných oblastiach.
MicroStep-MIS je nominovaný na Biznis cenu FéliX
FéliX je nová biznisová cena, ktorú vyhlasuje INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s odbornými partnermi. Zameriava sa na inšpiratívne podnikateľské či iné aktivity, ktoré prispievajú k prosperite, modernizácii a spoločenskej zodpovednosti našej krajiny. Viac informácii nájdete na www.cenafelix.sk.
V tomto roku sa letecký meteobiznis reštartoval (hoci ešte nedosahuje predpandemické úrovne), z čoho opäť ťaží aj MicroStep-MIS. Koronakríza bola pre slovenských expertov na počasie skúškou, no z dlhodobého hľadiska sa Jozef Omelka a jeho tím sústreďujú na ešte väčšiu výzvu.
Naštartoval ich štátny projekt
Písmeno M v skratke MIS pôvodne znamenalo „meteorologické“. Neskôr sa to zmenilo na „monitorovacie“, lebo produktové portfólio firmy sa rozrástlo. S meteorológiou však úzko súvisí jej vznik.
Slávnostné vyhlásenie víťazov ceny FéliX
- Kedy? 20. októbra 2021 od 15:00
- Kde ho môžete sledovať? Na stránke cenafelix.sk alebo facebookovej stránke INDEXU, SME alebo Slovenskej sporiteľne
V roku 1993 Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) v rámci veľkého projektu modernizoval svoje technologické vybavenie. Príležitosti sa chytilo hneď niekoľko tímov, ktoré pre štátny ústav vyvinuli prístroje na meranie meteorologických údajov a softvér na ich spracovanie, analýzu a vizualizáciu.
Jedným z nich bola partia okolo Jozefa Omelku, z ktorej neskôr vznikol MicroStep-MIS. Z tohto obdobia vzišli tiež firmy IBL Software Engineering a MPS-System, ďalší úspešní hráči tohto špecifického segmentu technologického trhu.
“Vďaka projektu štátneho SHMÚ v 90. rokoch vzniklo viacero súčasných hráčov na poli meteorologických technológií.
„
Vznik klastra meteo-tech firiem označuje Jozef Omelka za ukážkový príklad „multiplikačného efektu“. Štátna investícia viedla k vytvoreniu funkčného biznisu so stovkami zákazníkov po celom svete, pričom rokmi sa násobne vrátila na zaplatených daniach.
Rukopis firmy MicroStep-MIS dnes vidieť nielen na meteostaniciach štátneho SHMÚ, ale aj na všetkých slovenských letiskách, civilných i vojenských, či na programe protipovodňovej ochrany.
Na druhej strane, nevyrástol by na firmu s pravidelnými ročnými tržbami od sedem do desať miliónov eur, keby so svojím know-how neuspel v zahraničí.
Microstep-MIS dodáva automatické meteorologické stanice do celého sveta (zdroj: Microstep-MIS)Doma na Blízkom východe
Prelomovým bol v tomto smere koniec 90. rokov a projekt v Ománe. V krajine na Arabskom polostrove v tom čase hľadali dodávateľa meteorologických systémov. Tím z MicroStepu-MIS tam pozvali na odporúčanie vedenia SHMÚ a keďže bol presvedčivý, v roku 1997 získal prvý kontrakt na softvér pre meteostanice.
Zákazka sa vydarila, a tak k nej časom pribudol letiskový systém či morské meteostanice. „Prakticky sme vybudovali celý meteorologický systém Ománu,“ spomína Jozef Omelka.
Tento projekt bol pre budúce smerovanie firmy dôležitý najmä v tom, že Ománčania odporučili Slovákov ďalšiemu klientovi – v Saudskej Arábii. Tam na sklonku milénia riešili „problém roku 2000“. Pre mladšie ročníky: panovala obava, že staršie počítače prestanú zo dňa na deň fungovať, a tak sa systémy po celom svete vo veľkom meradle modernizovali a vymieňali.
„Získali sme veľký kontrakt pre letisko v Rijáde a dvadsiatku ďalších menších letísk v krajine. Bolo to obrovské,“ opisuje Jozef Omelka.
Blízky východ je pre MicroStep-MIS dlhodobo jeden z hlavných trhov, kde realizuje najväčšie zákazky. Napríklad v Dubaji postupne od roku 2010 budujú komplexný systém, ktorý zahŕňa meteostanice na pevnine, bóje na mori aj meteorologický radar.
Z vyzbieraných údajov o teplote, vlhkosti, zrážkach a vetre potom softvérový systém predpovedá počasie či hrozbu cunami a zemetrasení. „Do mobilu si môžete stiahnuť aplikáciu, ktorá na základe vašej GPS polohy zobrazuje napríklad notifikácie o blížiacej sa púštnej búrke,“ vysvetľuje Jozef Omelka.
Vývoj ostáva na Slovensku
Príkladom, že MicroStep-MIS prekročil svoj „meteorologický tieň“, je zasa projekt v Singapure. Keďže v tamojšom prístave majú základňu aj vojenské ponorky na jadrový pohon, vláda chcela mať prehľad o ich vplyve a prípadných únikoch radiácie do okolia.
Slováci pre armádu a neskôr aj pre štátnu environmentálnu agentúru vytvorili systém, ktorý meria celé spektrum škodlivých látok vo vode i v ovzduší, analyzuje ich a prognózuje ich šírenie. Podľa Jozefa Omelku je to jeden z najkomplexnejších systémov tohto druhu na svete.
Zoznam referencií firmy MicroStep-MIS je na slovenské pomery impozantný. Celkovo má na konte 2500 profesionálnych meteorologických staníc a 370 leteckých systémov vo viac než 80 krajinách po celom svete. Vrátane takej exotiky, ako je Bhután, Brunei či Východný Timor. Zo zahraničia plynie firme dlhodobo 95 percent tržieb.
“MicroStep-MIS má na konte 2500 profesionálnych meteorologických staníc a 370 leteckých systémov vo viac než 80 krajinách.
„
Napriek tomu gro firmy ostáva na Slovensku, v zahraničí pracuje len zhruba sedmina zo 140 zamestnancov. „Doma“ ostáva aj vývoj.
S jednou výnimkou, firma zriadila v ruskom Petrohrade centrum na tvorbu špecializovaných predpovedí počasia, kde láka absolventov tamojšej štátnej hydrometeorologickej univerzity. „Na Slovensku už nemáme dosť meteorológov, vytvorenie centra v Rusku bol dobrý ťah,“ hodnotí Jozef Omelka.
Konkurencia rastie
A čo je tá výzva z úvodu článku, ktorá ovplyvní budúcnosť MicroStepu-MIS viac než koronakríza? Je ňou globalizácia, ktorá je trendom aj v takom špecifickom segmente, akým sú technológie pre meteorológiu a monitoring ovzdušia. Pre slovenskú firmu to znamená nutnosť neustále investovať do vývoja a predaja, ale aj čoraz silnejšiu konkurenciu.
Vlani MicroStep-MIS dosiahol tržby 7,1 milióna eur. Pre koronakrízu klesli medziročne o tridsať percent. Ešte výraznejšie, o tri štvrtiny sa znížil zisk po zdanení – na 103-tisíc eur. Zatiaľ najlepší rok v histórii (2015) firma zakončila s tržbami 10 miliónov eur a ziskom 850-tisíc eur.
Na porovnanie, za hegemóna tohto biznisu Jozef Omelka považuje fínsku firmu Vaisala. Má 1900 zamestnancov a ročné tržby okolo 380 miliónov eur. „Vznikla v roku 1936. Čiže ja som ešte nebol na svete a pán Vilho Väisälä, zakladateľ tejto firmy, už vyvíjal prvé meteorologické systémy,“ hovorí uznanlivo.
Aj ďalší významný hráč, americký Campbell Scientific, má väčšie parametre ako slovenský MicroStep-MIS: 500 zamestnancov, tržby sto miliónov dolárov a vznik v roku 1974.
Vplyv v biznise však získavajú aj silné finančné skupiny, prípadne podniky so silným investorským zázemím. Napríklad americký Danaher už skúpil desiatku firiem v tomto sektore. „Dlhodobo sledujeme, čo sa deje s konkurenciou, ako mizne. Buď ju niekto kúpi, alebo živorí,“ opisuje Jozef Omelka.
Hovorí, že aj majitelia MicroStepu-MIS priebežne dostávajú ponuky na odkúpenie podniku, ale možno ešte radšej by do budúcnosti naďalej kráčali po vlastných. Inšpiráciou im môže byť najúspešnejší slovenský podnikateľský príbeh v IT sektore, Eset.
Tomu sa podarilo prerásť cez akúsi kritickú hranicu nielen z technologickej, ale aj z obchodnej stránky, a tak stal sa relevantným globálnym hráčom cybersecurity softvéru s vyhliadkou na dlhodobú udržateľnosť.
Zbaviť sa nálepky
Plán, ako to spraviť, ako príbeh Esetu skopírovať, má v hlave aj Jozef Omelka – treba zvýšiť efektivitu predaja a zároveň aj počet zamestnancov, v prvom kole o dvojnásobok. Inými slovami, tržby na jedného zamestnanca by sa mali zo súčasných stotisíc eur zdvihnúť na dvestotisíc.
Na to bude potrebné predovšetkým rozširovať distribučnú sieť. „Sme, v úvodzovkách, len v osemdesiatich krajinách. Niekde sme už brand, niekde si ho musíme vybudovať,“ hovorí Jozef Omelka.
S tým, že napríklad v Ománe im trvalo desať rokov, kým ich začali považovať za „západnú firmu“, no v mnohých krajinách sú stále „z východného bloku“. No len bez tejto nálepky môže MicroStep-MIS pomýšľať na veľké tendre vo Francúzsku alebo v Škandinávii.
Ako vidieť, perspektíva slovenských špecialistov na počasie nezávisí len od toho, či prší, alebo svieti slnko.
