„Ten cesnak je nejaký mäkký? Odkiaľ je? Jasné, zo Španielska,“ pohoršuje sa zákazník v bratislavskom supermarkete a napokon si do nákupného košíka kladie iba dve hlavičky.
Príbeh slovenských paradajok. Ako sa im podarilo zabojovať s nepriaznivým osudom Čítajte Spotreba zeleniny síce stúpa, ale nájsť na pultoch predajní dostatočnú a pestrú ponuku domácej produkcie nie je jednoduché. Kým v roku 1999 sa na Slovensku vypestovalo 685-tisíc ton zeleniny, o tri rokov neskôr klesla výroba na 363-tisíc ton a vlani bola úroda podľa Štatistického úradu už len 123-tisíc ton.
Podľa poľnohospodárov je potenciál vzhľadom na pôdno-klimatické podmienky výrazne väčší. Špecializovaná rastlinná výroba má okrem toho mnoho výhod pre krajinu i spotrebiteľov.
Pretrhnutá história
Kde sa stala chyba? Pri hľadaní odpovede je potrebné sa pozrieť hlbšie do socialistickej minulosti.
„Družstvá a štátne majetky neboli schopné vyprodukovať dosť zeleniny, a preto sa komunisti museli, hoci nechtiac, spoliehať na súkromný sektor,“ vysvetľuje Ján Pokrivčák, profesor a vedúci Katedry hospodárskej politiky Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
