Nie je to žiaden fóliovník na paradajky, aký si predstavia domáci záhradkári. Pozornosť púta svojou veľkosťou už z diaľky. Moderné skleníkové hospodárstvo má rozlohu aj niekoľko hektárov, ktoré sú vnútri nabité premyslenou technológiou.
Kde je slovenská zelenina? Bez rodinných fariem sa na pulty nedostane Čítajte Prvé, čo návštevníka skleníka zaujme hneď pri vstupe, je teplo. A hneď po ňom nevídane vysoké rastliny, ktoré stoja usporiadané v šíkoch ako vojaci. Dosahujú dĺžku 14 metrov a tiahnu sa asi od výšky pása až po strop.
Ako to, že nie sú v zemi? Nepotrebujú to, pretože ich pestujú hydroponickým spôsobom. Teda bez pôdy. Zasadené sú v kokosovom substráte, do ktorého im kvapôčková závlaha privezie presne tie živiny a vitamíny, ktoré v daný čas potrebujú.
V spodnej časti rastliny tesne nad substrátom visí strapec červených dozretých rajčín. Pracovník, ktorý sa v uličkách medzi paradajkami pohybuje vozíkom na koľajniciach, sa nemusí zohnúť. Strapec odtrhne a rastlinu stiahne o čosi nižšie, aby dozrievali ďalšie strapce, ktoré rastú vyššie.
Hydroponické pestovanie
Ide o pestovanie rastlín bez pôdy. Zelenina či kvetiny rastú v minerálnom substráte a živom roztoku, ktorý im nahrádza vlastnosti pôdy. Vďaka kvapôčkovej závlahe sa potrebná voda a živiny dostávajú ku koreňom. Využíva sa aj v moderných skleníkových hospodárstvach.
Plodiny v skleníku nie sú vystavované poveternostným podmienkam a nepoužívajú na ne žiadnu chémiu. V prípade potreby je tu biologická ochrana, teda čmeliaky a iný hmyz. Priestor vyhrieva teplo z geotermálneho prameňa.
„Ochutnajte, také nedokážem dopestovať ani doma na záhrade,“ núka sladký plod v skleníku v Zlatnej na Ostrove Zsolt Bindics, predseda GreenCoop družstva, ktoré stojí za značkou Veselá paradajka.
Rajčiny sú dobrým príkladom toho, ako sa dá bojovať s nízkou produkciou zeleniny na Slovensku. Tá nebola dostatočná ani za bývalého režimu na socialistických družstvách. Dopyt pomáhali pokrývať domáce záhrady, ktoré zabezpečovali až 40 percent celkovej produkcia zeleniny.
Prechod na trhové hospodárstvo sa však veľmi nepodaril. Družstvá a rodinní pestovatelia nemali proti efektívnym farmám zo západu veľkú šancu. Produkcia na Slovensku sa prepadla a na dvere už klopali zahraničné reťazce, ktoré odštartovali veľký dovoz zeleniny.
Od nákupu k úrode
K pestovaniu zeleniny priviedol zakladateľov GreenCoop družstva dovoz. Ako dvadsaťroční mladíci si založili firmu, ktoré zabezpečovala zahraničným reťazcom produkciu zo zahraničia. Bolo to v čase, keď Slovensko nebolo členom Európskej únie, a tak bolo potrebné tovar preclievať a zabezpečiť potrebnú administratívu.
