BRATISLAVA. Firmy združené v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) vo všeobecnosti podporujú európsky cieľ stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Obávajú sa však vplyvu legislatívnych opatrení zverejnených Európskou komisiou (EK).
Legislatívny balík s názvom Fit for 55 má zosúladiť právny rámec Európskej únie (EÚ) v oblasti klímy a energetiky.
Emisie sa majú znížiť o 55 percent
„Zelená zmena“ nesmie ísť na úkor domáceho priemyslu, objemu investícií či počtu pracovných miest, upozornila v utorok RÚZ.
Hlavným cieľom balíka Fit for 55 je znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 o 55 percent a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.
„Zdôrazňujeme nevyhnutnosť realizovať túto transformáciu nákladovo efektívnymi opatreniami, ktoré nielenže zabezpečia zelenú Európu, ale zároveň nepovedú k odlevu investícií, výroby, pracovných miest a v konečnom dôsledku uhlíkových emisií do tretích krajín s laxnejším pravidlami v oblasti životného prostredia,“ uviedla RÚZ.
Zodpovednosť chcú presunúť na iných
Zamestnávatelia pripomenuli, že Európa sa podieľa na globálnych emisiách skleníkových plynov len ôsmimi percentami a, naopak, konkurenti, ktorí zväčša prevádzkujú emisne náročnejší výrobný proces, neznášajú takmer žiadne náklady na uhlík.
O čom je spor o LNG terminále a kto v ňom má pravdu? (otázky a odpovede) Čítajte Bez súčinnosti ostatných kontinentov tak podľa zamestnávateľov povedie presadzovanie balíka Fit for 55 k prehlbovaniu nerovnosti hospodárskej súťaže a zvýši potrebu ochrany európskych spoločností.
„Z tohto pohľadu sú ešte niektoré návrhy komisie nedopracované a mnohé z nich by boli dosiahnuteľné iba za cenu enormných nákladov a negatívnych dosahov na podniky a niektoré skupiny občanov. Bude potrebné ich zosúladiť so zásadami cenovej výkonnosti a subsidiarity,“ upozornil prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.
Očakávajú rast cien emisných kvót
Podnikatelia očakávajú, že plánované zníženie emisného stropu v určitých hospodárskych odvetviach súčasne so zvýšením ročnej miery redukcie emisných kvót a posilnením tzv. rezervy trhovej stability, ktoré navrhuje EK, povedie k ďalšiemu umelému rastu cien emisných kvót.
„Postupné znižovanie bezodplatnej alokácie emisných kvót, tiež v zmysle návrhu EK od roku 2026 v tomto kontexte navyše spôsobí neúmerné zvýšenie uhlíkových nákladov pre európsky priemysel a zredukuje objem prostriedkov na investovanie do nízkouhlíkových technológií,“ dodáva viceprezident RÚZ Róbert Spišák.
Pre zachovanie biodiverzity bude kľúčové prepojenie adaptácie na zmenu klímy s poľnohospodárskou politikou Čítajte EÚ chce kompenzovať vplyv rastúcich nákladov na emisie a domácich výrobcov chrániť pred lacnejšími dovozmi zo zahraničia zavedením uhlíkového cla (CBAM). Podľa RÚZ však toto opatrenie nie je adekvátne ani dostatočne premyslené. Mechanizmus by sa mal v prvej fáze uplatňovať len na dovoz ocele, železa, hliníka, hnojív, cementu a elektriny.
Nechcú prísť o konkurencieschopnosť
„Samotný návrh CBAM však neobsahuje žiadne riešenie pre konkurencieschopnosť európskeho exportu ani opatrenia, ktoré by ho zabránili dovozcom do EÚ obchádzať,“ upozornila RÚZ.
Zamestnávatelia očakávajú, že návrhy EK sa stanú v nasledujúcich mesiacoch predmetom vyjednávania s Radou EÚ a Európskym parlamentom a budú zásadne upravené tak, aby vyriešili obavy podnikateľov.
„Najväčšou výzvou pre EÚ zostáva nevyhnutnosť zabezpečiť správnym legislatívnym a regulačným rámcom nielen technickú, ale aj ekonomickú realizovateľnosť tohto procesu bez straty našej konkurencieschopnosti,“ dodala RÚZ.
