Pandémia ukázala, akú silu má veda a akú dôležitosť zohráva v spoločnosti. Jej podpora je na Slovensku stále tragická a krajina stráca talenty, ktoré odchádzajú do zahraničia.
Podpora vedy a výskumu pritom nie je len o peniazoch. „Predstavte si, že na Slovensku máme nového Einsteina. Naozaj od neho chceme, aby 50 - 60 percent svojho času venoval byrokracii, papierom, obstarávaniu? Alebo od neho chceme, aby robil vedu?“ vraví špičkový slovenský vedec Peter CELEC, ktorý je prednostom Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Ekonóm Baláž: Vyššie dane z nehnuteľností sú neodvratné Čítajte Zhovárali sme aj o aktuálnej situácii s pandémiou Covidu. Peter Celec zdôrazňuje dôležitosť vakcinácie a poukazuje na neuvážené slová niektorých politikov. Ak sa podiel zaočkovaných nezvýši, bude to podľa vedca o pár mesiacov znamenať „veľa práce pre pohrebníctva“.
Oproti jarnej vlne covidu však bude tá ďalšia predsa len iná. Pred pol rokom sme mali právo kritizovať politikov, že neodhadli situáciu a Slovensko nepripravili na ďalšiu vlnu pandémie. To však už platiť nebude. „Všetci máme účinný nástroj, ako sa brániť. Keď ho nevyužijeme, zvaľovať vinu len na politikov alebo niekoho iného, bude trúfalé,“ vraví Peter Celec.
V sérii rozhovorov Moderná krajina – návod, ako zlepšiť Slovensko prinášame názory slovenských podnikateľov, ekonómov a osobností. Projekt pripravujeme v spolupráci so spoločnosťou FinStat.
Máte pocit, že profesia vedca v čase pandémie a diskusie o očkovaní získava renomé, alebo naopak, že sa znevažuje?
Myslím si, že je skvelé, že sa o vede veľa hovorí. Spoznávame ľudí, ktorých by verejnosť bez pandémie nepoznala. Na druhej strane, časť populácie vidí vo vedcoch stelesnenie zla. Žiaľ, prispievajú k tomu aj politici, ktorí o vedu ani nezakopli. Každý inteligentný človek počas uplynulého jeden a pol druha roka musel zistiť, že veda je mimoriadne dôležitá. A dôležitá je nielen počas pandémie.
Vysvetľuje vedecká komunita problematiku pandémie a vakcinácie dostatočne a zrozumiteľne aj pre ľudí, ktorí sa s vedou nestretávajú alebo vede nerozumejú?
To sa spýtajte doktora Klempu (virológ Boris Klempa z Biomedicínskeho centra SAV, pozn. red.) a ďalších vedcov, ktorí sú denne v médiách, či by nemali k vysvetľovaniu pristupovať aktívnejšie. Aktívnejšie sa nedá.
Peter Celec (42)
- Prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
- Vyučuje na Lekárskej a Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Venuje sa výskumu mimobunkovej DNA a jej významu v patogenéze chorôb.
- Pôsobil na univerzite v Aachene (RWTH) a na Harvarde.
Myslím si, že vedci tému pandémie a jej dôsledkov určite nezanedbali. Iste, je to súčasť našich povinností. Sme platení z verejných prostriedkov, preto by sme mali verejnosti vysvetľovať, čo robíme. Na druhej strane, veda je typ služby, pri ktorej verejnosť nemusí rozumieť všetkým detailom.
Je to niečo podobné, ako keď dáte auto do servisu. Očakávate, že bude opravené. Nemusíte nutne vedieť, ktorú skrutku mechanik zatiahol, alebo čo je lambda sonda. Potrebujete, aby auto fungovalo bez chýb a práca bola hotová na čas.
V zdravotníctve a školstve chýba selekcia
S vakcináciou sa spájajú konšpiračné teórie i nedôvera autoritám. Ako sa to dá napraviť?
Reformou školstva. V prvom, druhom a treťom rade. Žijeme v ére, v ktorej máme priveľa informácií. Ich kľúčovým aspektom je zdroj a kvalita.
Toto by sme sa mali naučiť všetci už na základnej škole. Úspech konšpirátorov je v skutočnosti len zlou známkou na vysvedčení celému vzdelávaniu v škole, ale aj doma v rodinách.
S kolegami na Ústave molekulárnej biomedicíny máme na Lekárskej fakulte predmet s názvom Úvod do vedeckej práce. Veľkú časť venujeme práve tomu, aby budúci lekári vedeli odlíšiť kvalitnú informáciu od hlúposti a odlíšiť pochybný zdroj od relevantného. Lenže túto schopnosť treba budovať u všetkých detí a už na základnej škole, nielen u medikov na vysokej.
Prečo aj mnohí lekári a zdravotníci popierajú vedecké poznanie alebo dôležitosť vakcinácie?
