BRATISLAVA. Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) nesúhlasí s návrhom rezortu práce a sociálnych vecí na zrušenie stropov na platenie sociálnych odvodov.
Ako pre agentúru SITA uviedol generálny sekretár asociácie Andrej Lasz, tento krok sa dotkne vysoko kvalifikovaných odborníkov, ktorí sú za svoje vedomosti a zručnosti právom adekvátne ohodnotení.
Trest za úspech?
„Náš trh práce a naša ekonomika takýchto ľudí potrebuje a už dnes nám vo veľkom odchádzajú do zahraničia. Mali by sme robiť všetko preto, aby sme ich udržali doma. Obávame sa, že zrušenie stropu spôsobí presný opak," zdôraznil generálny sekretár APZD.
Proti návrhu rezortu práce ostro vystúpil Klub 500. Ministerstvo práce žiada, aby návrh na zrušenie stropov na platenie sociálnych odvodov stiahlo.
„V prípade schválenia návrhu budeme iniciovať podanie na Ústavnom súde SR," uviedol Klub 500 v tlačovej správe. Podľa Klubu 500 je totiž takýto návrh v rozpore s Ústavou SR.
„Nie je možné, aby zamestnanec a zamestnávateľ platili sociálne odvody z plnej výšky platu a výška dávok zostala limitovaná a vypočítavala sa z dvaapolnásobku priemernej mzdy," tvrdí. Klub 500 poukazuje na rozhodnutie českého ústavného súdu, podľa ktorého je neprimerané, až diskriminačné, požadovať zvýšené platenie odvodov a nevyužiť pritom princíp rovnocennosti.
„Podľa českého ústavného súdu nie je možné, aby viac zarábajúci ľudia prispievali do sociálneho systému štátu bez stropov a nemali pritom garantovanú výšku dôchodku tiež bez stropov," upozorňuje Klub 500.
Zámer ministerstva práce kritizuje aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Zrušenie stropov na platenie sociálnych odvodov bude podľa tajomníka RÚZ Martina Hoštáka trestom za úspech pre tých, ktorí na sebe celý život tvrdo pracovali a vzdelávali sa.
„Zvyšovanie či úplné zrušenie stropov bolo historicky verejnosti prezentované ako spôsob ako zrovnoprávniť bohatších s chudobnejšími, špekulantov či osôb s vysokými príjmami pochybného pôvodu sa však takéto opatrenie nedotkne," povedal Hošták pre agentúru SITA.
Slovensko podľa neho dlhodobo patrí medzi krajiny s najvyšším daňovo-odvodovým zaťažením.
Aktuálny maximálny vymeriavací základ na platenie odvodov do Sociálnej poisťovne tvorí 7-násobok priemernej mzdy na Slovensku, čo v tomto roku predstavuje 7 644 eur.
„Ďalšie zvyšovanie týchto nákladov len prispeje k ďalšiemu odlevu kvalitných a špičkových slovenských mozgov do zahraničia," tvrdí predstaviteľ RÚZ.
Ďalším vedľajším nezamýšľaným dôsledkom je podľa Hoštáka aj to, že časť dotknutých zamestnancov po zrušení stropov na platenie sociálnych odvodov prejde z trvalého pracovného pomeru na iné formy pracovného úväzku, napríklad živnosť či jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným.
Vláda chcela zaťaženie znižovať
„Ešte rok dozadu sa súčasná vláda zaviazala vytvoriť predpoklady pre zastavenie rastu daňovo-odvodového zaťaženia a dokonca tvrdila, že jej cieľom je ho znižovať - z 34,6 percenta na 28,6 percenta," dodal tajomník RÚZ.
Maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie sa má zrušiť.
Podľa štátneho tajomníka ministerstva práce a sociálnych vecí Borisa Ažaltoviča sa to negatívne dotkne menej ako 50-tisíc ľudí zarábajúcich viac ako 7-násobok priemernej mzdy na Slovensku.
Tento krok chce rezort práce kompenzovať tým, že sa zvýši maximálny vymeriavací základ na výpočet nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti zo súčasného 2-násobku na 2,5-násobok priemernej mzdy na Slovensku. Zrušenie stropov na platenie sociálnych odvodov je súčasťou návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý rezort práce predkladá do pripomienkového konania.
