BRATISLAV. Veľkoobchodná cena elektriny dosahuje ďalšie rekordy. Kým v apríli tohto roka sa trhová cena elektriny pre budúci rok pohybovala na úrovni 60 eur za megawatthodinu, v auguste je už na úrovni 86 eur. Ide o vyše 69-percentný nárast za jediný rok.
„Nič nenasvedčuje tomu, že by sa mal trend meniť,“ povedal pre agentúru SITA výkonný riaditeľ spoločnosti Slovenské elektrárne-energetické služby Martin Kumpan.
Za vysokou cenou elektriny sú aj emisné povolenky. Ich cena sa už niekoľko mesiacov drží v rozmedzí od 50 do 57 eur za tonu. Pri vývoji ich cien sa podľa Kumpana očakávalo, ako trhy zareagujú na zverejnenie detailov balíka opatrení s názvom „Fit for 55“ k dosiahnutiu cieľa znížiť do roku 2030 emisie o 55 percent oproti roku 1990.
„Zverejnenie nakoniec nemalo na cenu výraznejší efekt, pretože sa iba potvrdili informácie z dopredu uniknutých dokumentov o tom, aké opatrenia plánuje EU zaviesť,“ podotkol Kumpan.
Svoju rolu v raste cien elektriny zohráva podľa neho aj fakt, že zásobníky plynu sú o 20 percent prázdnejšie, ako by v tomto období mali byť.
„Navyše momentálne je ochota napĺňať ich veľmi nízka, a to hlavne pre extrémne vysoké ceny,“ dodal Kumpan. September býva mesiacom s jednou z najnižších spotrieb plynu a elektriny, január naopak s najvyššou. Je preto podľa Kumpana prirodzené, že keď niekto v septembri nakúpi plyn, chce ho v januári predať so ziskom.
„Teraz je však situácia taká, že januárový predaj je lacnejší ako septembrová kúpa a obchodník by prerobil, čo sa odráža na nízkej ochote plniť zásobníky,“ vysvetlil Kumpan.
V prípade studenej zimy je tu teda podľa neho reálna hrozba ďalšieho prudkého nárastu cien. „Je to práve plyn, ktorý má na cenu elektriny najsilnejší vplyv spoločne s emisnými povolenkami,“ konštatoval.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví avizoval, že domácnostiam hrozí pre situácii na trhu s elektrinou a komoditami nárast účtov za elektrinu až o približne 15 percent.
„Firmám sa zvyšovanie tiež nevyhne, práve naopak, zasiahne ich ešte viac,“ uzavrel Kumpan.
