To, že intervencia západných mocností v Afganistane sa skončí, bolo už dlhšie plánované. Čo prekvapilo, bola rýchlosť, s akou Taliban ovládol kľúčové mestá v krajine.
Misia v Afganistane nebola lacná a jej výsledkom je fiasko. Podľa štúdie Brownovej univerzity z roku 2019, ktorá sa zamerala na vojnové výdavky v Afganistane a Pakistane, minuli Američania na túto vojenskú kampaň 978 miliárd dolárov.
Západ dal afganskej armáde 89 miliárd dolárov, prečo nevzdorovala? Čítajte Len do afganských bezpečnostných síl (armády, letectva a polície) investovali Američania za posledných dvadsať rokov 89 miliárd dolárov. Ako ukázali predchádzajúce dni, veľmi to nepomohlo.
Oficiálne síce mali afganské bezpečnostné sily viac ako 300-tisíc príslušníkov, no bolo to iba formálne číslo. Afganská armáda a polícia aj pod dohľadom spojencov evidovala prípady dezercie a korupcie, mnohí velitelia poberali žold za „mŕtve duše“.
Je to svojím spôsobom pre Afganistan príznačné. V krajine vládne obrovská korupcia a nedôvera voči vládnym autoritám. Jej obyvatelia sa historicky spoliehali skôr na seba a spriaznené kmeňové štruktúry.
Takéto prostredie je vhodné podhubie pre islamistické hnutie Taliban. Jeho výhodou je, že aj keď nie je jednotné (nateraz sa jednotlivé milície zjednotili pre spoločný cieľ – prevziať moc nad krajinou), vie svoje finančné zdroje využívať efektívnejšie.
„V skutočnosti nepotrebujú veľa peňazí,“ vraví o militantoch pre denník Washington Post Kamran Bokhari z think-tanku Newlines Institute Bokhari. „Nežijú vo veľkých domoch. Nenosia okázalé oblečenie. Najväčšími výdavkami sú platy, zbrane a výcvik.“
Odkiaľ má Taliban peniaze
Podľa odhadov malo vlani hnutie príjmy okolo 1,6 miliardy amerických dolárov. Predstavuje to tridsať percent celkového príjmu afganskej vlády (5,55 miliardy dolárov).
