BRATISLAVA. Deficit verejnej správy by mal v tomto roku dosiahnuť 8,5 miliardy eur alebo 8,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo je zvýšenie oproti pôvodne schválenému rozpočtu o 1,4 percentuálneho bodu (p. b.).
Hlavným dôvodom vyššieho deficitu je negatívnejší priebeh pandémie ochorenia COVID-19 v súvislosti s jej silnou druhou vlnou.
Vyplýva to z návrhu správy o očakávanej skutočnosti za rok 2021 v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na rok 2021, ktorý v stredu schválila vláda.
„Vyššie protipandemické výdavky, ale aj nárast ostatných výdavkov, sčasti kompenzujú najmä pozitívnejší vývoj daňovo-odvodových príjmov,“ uviedol rezort financií v schválenom materiáli.
Ekonomika sa priblíži k predkrízovej úrovni
Aj napriek zníženiu výkonu ekonomiky v prvom štvrťroku sa očakáva, že rast HDP dosiahne za celý rok 2021 približne 4,6 percenta, čo je len mierne nižšia dynamika, než s ktorou počítal rozpočet (5,5 percenta).
Po zohľadnení výrazne menšieho prepadu v roku 2020 (o 1,9 p. b.) sa ekonomika priblíži k predkrízovej úrovni už v tomto roku.
Celkové hrubé zadlženie verejnej správy na konci tohto roka rezort odhadol na 62,7 percenta HDP a vyvíja sa tak lepšie ako sa predpokladalo pri tvorbe rozpočtu.
„Pôvodný odhad hrubého dlhu by sa mohol znížiť o 2,3 percentuálneho bodu HDP. Pozitívne sa prejavuje najmä efekt nižšieho deficitu hospodárenia v roku 2020, ktorý viac než kompenzuje aj vyšší očakávaný deficit za rok 2021,“ uviedlo Ministerstvo financií.
Na pandémiu sa minuli vyše dve miliardy
Čistý dlh po započítaní zmien hotovostných zostatkov by mohol klesnúť oproti predpokladom rozpočtu až o päť percentuálnych bodov HDP.
Najväčší vplyv na vývoj verejných financií oproti rozpočtu má podľa Ministerstva financií financovanie opatrení proti pandémii ochorenia COVID-19 na úrovni 2,2 percenta HDP alebo vo výške 2,1 miliardy eur.
Z celkových očakávaných výdavkov na boj s pandémiou vo výške 3,2 miliardy eur má dodatočný negatívny vplyv na schodok rozpočtu verejnej správy 2,1 miliardy eur, pretože rozpočet už obsahoval rezervu na negatívne vplyvy pandémie.
Ide predovšetkým o pandemické výdavky v celkovej výške 1,8 miliardy eur zahrnuté v novele zákona o štátnom rozpočte.
Nimi sa prepláca najmä pokračovanie plošných programov prvej pomoci++, špecifické programy pomoci pre najzasiahnutejšie sektory a zvýšené výdavky v zdravotníctve v súvislosti s vakcináciou a testovaním.
K zlepšeniu hospodárenia na úrovni jedného percenta HDP alebo jednej miliardy eur, naopak, prispejú popri rýchlejšom zotavení ekonomiky daňové príjmy rozpočtu verejnej správy.
Globálny dopyt ožil po prvej vlne pandémie rýchlejšie než po globálnej finančnej kríze. Sprísnenie obmedzení začiatkom roka síce podľa Ministerstva financií prerušilo zotavenie ekonomiky, avšak dodatočné vládne výdavky súvisiace s pandémiou podporili spotrebu domácností.
