BRATISLAVA/KOŠICE. Slovensko za uplynulých desať rokov vyprodukovalo každoročne približne o 3,5 percenta viac odpadu.
V minulom pandemickom roku sa trend trochu znížil. V porovnaní s rokom 2019 vzrástol o 2,71 percenta.
Vyplýva to z analýzy Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (FBERG) Technickej univerzity v Košiciach o využívaní odpadov na Slovensku.
Najviac skládkuje Trenčiansky kraj
Analýza ukazuje, že najviac odpadu vyprodukoval Bratislavský kraj (357 774 ton), najmenej Trenčiansky a to 251 835 ton. Na skládkach stále končí 48 percent komunálneho odpadu. Oproti predvlaňajšiemu roku ide o pokles o tri percentá, čiže o viac ako 20-tisíc ton.
Na riešenie envirozáťaží pôjde v najbližších rokoch z eurofondov 294 miliónov eur Čítajte Najviac sa skládkuje v Trenčianskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji, zhodne po 57 percent. Najmenej odpadu sa skládkuje v Košickom (33 percent) a Bratislavskom kraji (25 percent), uvádza analýza.
"Trendy vývoja odpadového hospodárstva v Európskej únii potvrdili, že okrem zavedenia triedeného zberu pri zdroji, v krajinách, kde je prítomné aj zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO), sa kultúra v odpadovom hospodárstve výrazne pozdvihla," hovorí dekan FBERG Michal Cehlár.
Vysvetľuje, že obyvatelia viac separujú, viac sa recykluje a menej sa v danej krajine skládkuje, čo je cieľom odpadového hospodárstva a prechodu na obehové hospodárstvo všeobecne.
Cehlár konštatuje, že v prípade Slovenska je to podobné - kde je ZEVO, tam sa najviac recykluje a najmenej skládkuje.
V dvoch najväčších slovenských mestách je vyššie environmentálne povedomie, dostatočné možnosti triedenia pri zdroji, blízkosť regionálnych recyklačných kapacít, využitie zostatkového – nerecyklovateľného odpadu na výrobu energie namiesto skládkovania, tvrdí dekan.
Do roku 2035 sa má recyklovať 65 percent odpadu
Celková recyklácia podľa analýzy dosiahla v roku 2020 úroveň 44 percent. Najvyšší podiel v zhodnocovaní odpadu majú Bratislavský a Košický kraj. V spaľovniach v Košiciach a Bratislave sa zhodnocuje menej ako osem percent odpadu, čo je 187.795 ton.
"V roku 2035 môže mať Slovensko podľa analýzy potenciál na energetické zhodnocovanie pre takmer 700-tisíc až jeden milión ton odpadu – elektrina pre takmer 180-tisíc domácností, teplo pre približne 800-tisíc domácností za predpokladu využitia najlepších dostupných technológií," podotýkajú analytici.
Potenciál pre energetické zhodnocovanie odpadu je podľa Cehlára v súčasnosti na úrovni 1,1 až 1,3 milióna ton ročne. To by mohla byť ročná spotreba elektrickej energie pre 240-tisíc domácností či dodávok vykurovacieho tepla pre takmer jeden milión domácností.
Analytici pripomínajú, že do roku 2035 má Slovensko recyklovať 65 percent komunálneho odpadu a skládkovať maximálne desať percent.
Analýzu vypracoval tím pod vedením dekana Cehlára. Analyzoval viac ako 21-tisíc dát z európskych a slovenských zdrojov. Najväčšími producentmi odpadu naďalej zostávajú severské krajiny, pričom stredoeurópske štáty, vrátane Slovenska v tvorbe odpadu stúpajú, zhodnotili.
