Faktúry za elektrinu majú byť v budúcom roku o niečo vyššie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) hovorí o 15 percentách, minister hospodárstva Richard Sulík o desiatich.
Podľa Sulíka sa cena elektriny pre domácnosti zdvihne o 1,5 až 1,7 centa na kilowatthodinu (kWh). Pri priemernej spotrebe okolo 200 kWh mesačne je to zvýšenie nákladov na jednu domácnosť o 3,50 eura. Ročne to vychádza na 42 eur.

Dôvodom je aktuálna vysoká cena elektriny na burze, ale do hry vstupujú aj ďalšie faktory. Vysoké ceny energií vyčíta vláde šéf opozičného Smeru Robert Fico. Sulík reaguje, že práve za Ficových vlád došlo k viacerým prešľapom a hovorí o „Ficovom dlhu“ energetickým distribučným firmám.
V čom tento dlh spočíva, ako vznikol a ako ovplyvňuje ceny elektriny? INDEX odpovedá na najdôležitejšie otázky.
Odpovedáme na nasledujúce otázky:
- Čo tvorí cenu elektriny? Prečo je dôležitá tarifa TPS?
- Aké sú ceny elektriny na burze?
- Prečo sa elektrina na burze zdražuje?
- Čo je podstatou politického problému ohľadom cien elektriny?
- Kto získal dotácie na obnoviteľné zdroje?
- Prečo to ľudia za Fica na faktúrach nepocítili?
- Ako mal vzniknúť Ficov dlh, ktorý spomína Sulík?
- Čo sa pre zníženie dlhu spravilo?
Čo tvorí cenu elektriny? Prečo je dôležitá tarifa TPS?
Konečnú cenu elektriny okrem takzvanej silovej komodity (čo je cena elektriny na burze) tvorí ďalších sedem zložiek. Dohromady generujú 60 percent konečnej ceny a ÚRSO ich môže do istej miery regulovať, aby kompenzoval trhové výkyvy.
Jednou z regulovateľných zložiek je tarifa za prevádzkovanie systému (TPS). U domácnosti tvorí 18 percent konečnej ceny, v prípade firiem je to 20 až 22 percent.
Z TPS sa financujú dotácie pre uhoľné bane na hornej Nitre a elektráreň v Novákoch, pre kombinovanú výrobu elektriny a tepla, ako aj pre obnoviteľné zdroje energie (OZE).