Európsky parlament bude v septembri hlasovať o novej smernici o minimálnej mzde. Jej návrh pripravila Európska komisia s tým, že chce riešiť nedôstojné platové ohodnotenie obyvateľov Únie.
Smernica vyvolala spory v Bruseli aj v členských štátoch EÚ. Národným vládam síce neprikazuje zaviesť jednotnú úroveň minimálnej mzdy, no zdôrazňuje silu kolektívneho vyjednávania. Jej cieľom je zásadné zvýšiť zastúpenie zamestnancov v odboroch.
Práve silné odborové organizácie podľa Únie (a, samozrejme, odborárov) dokážu zamestnancom garantovať nielen férovú plácu, ale aj ďalšie zamestnanecké benefity.
Päť až desať dní dovolenky navyše k tomu, čo prikazuje zákon, je v Nemecku, Holandsku či vo Francúzsku podľa Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC) výsledkom kolektívneho vyjednávania.

Slovensko si žije vlastnú realitu. Minimálna mzda sa zvyšuje, podľa viacerých odborníkov dokonca viac, ako je vzhľadom na vývoj ekonomiky rozumné. Pokiaľ však ide o odbory a kolektívne vyjednávanie, za priemerom Únie zaostáva.
Navyše, zrušením platnosti vyšších kolektívnych zmlúv cez novelu Zákonníka práce v januári tohto roku sa Slovensko od ostatných členských štátov ešte o čosi vzdialilo.
Akú silu majú odbory na Slovensku v porovnaní s inými krajinami? Môžu silné odborové organizácie zabezpečiť viac voľna? A čo sa bude musieť zmeniť, ak smernica bude schválená? INDEX odpovedá na najdôležitejšie otázky.
Odpovedáme na tieto otázky:
- Prečo chce EÚ riešiť minimálne mzdy?
- Aké najdôležitejšie zmeny má nová smernica priniesť?
- Ako je na tom s odbormi Slovensko?
- Aká je situácia vo zvyšku Európy?
- Európski odborári tvrdia, že v krajinách s väčšou silou odborov si zamestnanci užívajú viac voľna. Je to pravidlo?
- Ak smernica prejde, čo v otázke odborov čaká Slovensko?
1. Prečo chce EÚ riešiť minimálne mzdy?
Európska komisia sa téme spravodlivej odmeny za prácu venuje už dlhšie, dôsledky pandémie však debatu urýchlili.
Práve zamestnanci pracujúci za minimálnu mzdu za posledný rok a pol prichádzali o prácu najčastejšie. Štatisticky boli v prevahe aj medzi zamestnancami v prvej línii. Išlo najmä o opatrovateľov, upratovačov, zdravotných pracovníkov alebo ľudí, ktorí sa starajú o deti.
Podľa tripartitnej agentúry Eurofound má sedem z desiatich pracovníkov odkázaných na minimálnu mzdu problém zo svojej výplaty vyžiť . "Mnohým ľuďom sa prestalo vyplácať, aby vôbec pracovali," tvrdí predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
"Dumpingové mzdy likvidujú dôstojné pracovné podmienky, trestajú podnikateľov, ktorí platia slušné mzdy, a narúšajú spravodlivú hospodársku súťaž na jednotnom trhu," dodáva.