BRATISLAVA. Skutočné náklady spojené s plastami sú desaťnásobne vyššie ako trhová hodnota novovyrobených plastov.
Vyplýva to z najnovšej, v pondelok zverejnenej štúdie Svetového fondu na ochranu prírody (WWF), o ktorej na svojom webe informovala slovenská pobočka fondu WWF Slovensko.
Za každý dolár, ktorý je investovaný do výroby plastov tak musia krajiny investovať desať dolárov na odstránenie negatívnych vplyvov, ktoré plasty spôsobia.
200 miliónov ton odpadu ročne
Ľudia na celom svete ročne vyprodukujú viac ako 200 miliónov ton plastového odpadu.
Rakúsko kritizuje škodlivé látky v alternatívnych obaloch Čítajte Celospoločenské náklady súvisiace iba s plastami vyrobené v roku 2019 odhadli analytici na 3 700 miliárd amerických dolárov, čo je viac ako hrubý domáci produkt (HDP) Indie. Ide pritom iba o konzervatívny výpočet.
Celkovo 41 percent svetového plastového odpadu neskončí v kontrolovanom zbere, ale zhorí na neriadených skládkach odpadu alebo skončí v prírode.
Len v oceánoch tak ročne pribúda 11 miliónov ton plastového odpadu. Plastový odpad je pritom ročne zodpovedný za 1,8 miliardy ton emisií skleníkových plynov, čo je viac ako spôsobí letecká a lodná doprava dokopy.
Produkcia plastov porastie
Ak by bol plastový odpad krajinou, bol by piatym najväčším znečisťovateľom sveta.
Odborníci navyše odhadujú, že do roku 2040 sa produkcia plastov zdvojnásobí. V oceánoch by tak ročne podľa odhadov miesto 11 miliónov ton plastového odpadu ročne končilo 29 miliónov ton odpadu.
Náklady spojené s odstraňovaním negatívnych dôsledkov plastového odpadu by sa tak vyšplhali na 7 100 miliárd dolárov ročne, čo je už suma vyššia ako HDP Nemecka, Kanady a Austrálie v roku 2019 dohromady. Suma zároveň zodpovedá 85 percentám svetových výdavkov na zdravotníctvo.
Znečisťovanie by mala zastaviť zmluva
WWF preto chce, aby Organizácia spojených národov (OSN) iniciovala zmluvu o plastovom znečisťovaní, ktorá spojí vlády, výrobcov a spotrebiteľov pri dosahovaní jasných cieľov pre znižovanie, zber a recykláciu plastov a podporu udržateľných alternatív.
Cieľom zmluvy by malo byť zastavenie znečisťovania životného prostredia plastovým odpadom do roku 2030.
Volanie po prijatí globálnej dohody postupne získalo podporu väčšiny členských štátov OSN, po minulotýždňovej konferencií ministrov OSN o znečistení morí plastami, ktorá sa konala v Ženeve sa k nej chce pripojiť už 119 krajín.
Prijatie zmluvy podporuje aj vyše 75 svetových firiem a najväčšie finančné inštitúcie.
WWF vyzýva, aby sa rozhovory o právne záväznej globálnej zmluve o znečistení oceánov plastmi začali na 5. zasadnutí Zhromaždenia OSN o životnom prostredí vo februári 2022.
