Dôchodky chceme vysoké, so šetrením na ne sa však nepretrhneme. Naznačuje to aj najnovší prieskum nadácie Partners a agentúry Focus. Peniaze bokom na dôchodkový vek si odkladá len dvanásť percent respondentov.
Navyše, mnohí začnú otázku sporenia riešiť až vo veku, keď je už pre nich neskoro. Dovtedy žijú prítomnosťou, míňajú na okamžité potreby a splátky. Ďalšia vec je, že ľudí, ktorí by aj chceli sporiť skôr, často nevedia ako a koľko.
„Väčšinou to súvisí s neistotou. Nevedia, koľko môžu očakávať na dôchodku, respektíve aký výnos by mali z investície v rámci finančných produktov,“ hovorí v rozhovore pre Index ekonóm z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a vedúci výskumného tímu Oranžová obálka JÁN ŠEBO.
Situáciu podľa neho nevyriešia ani zmeny v I. a III. pilieri dôchodkového systému, ktoré ohlásil minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo ľudia nemyslia na to, že by si mali začať sporiť na dôchodok
- Prečo treba sporiť nielen sebe, ale aj deťom
- Prečo je správne mať určitú finančnú rezervu aj na bežnom účte, nielen vo fondoch
- Ako novely ministra Krajniaka diskriminujú niektorých rodičov, ale aj ženy
- Ako zmeny v III. pilieri nemyslia na živnostníkov
- Ktoré časti novely nie sú domyslené a spôsobia problémy
Z prieskumu vyplynulo, že Slováci sú vo otázkach financií prehnane sebavedomí, hoci mnohým chýbajú patričné vedomosti. Pokornejší sú hlavne tí s vyšším dosiahnutým vzdelaním a skúsenosťami z finančnej oblasti. Prečo je to podľa vás tak?
Aj my sme pre piatimi-šiestimi rokmi robili obdobný prieskum na relatívne veľkej vzorke ľudí a vyšli nám podobné výsledky. Je to práve nadobudnutými skúsenosťami s finančným rozhodovaním alebo s investovaním.
Zo zahraničných prieskumov však vyplynul aj ďalší aspekt - ľudia zvyknú byť v otázkach investovania prehnane sebavedomí v období všeobecného rastu trhov. Naopak, v čase krízy sú odpovede respondentov väčšinou opatrnejšie.
Kedy začať sporiť
Podľa prieskumu by Slováci chceli mať na dôchodku k dispozícii viac ako tisíc eur mesačne, prioritne si však na penziu šetrí len dvanásť percent. Ako sa to dá zlepšiť?
Z viacerých našich analýz vyplýva, že ľudia si na dôchodok aktívne nesporia, aj keď vedia, že na ten štátny sa už dávno nemôžu spoliehať. Väčšinou to súvisí s neistotou. Nevedia, koľko môžu očakávať na dôchodku, respektíve aký výnos by mali z investície v rámci rôznych súkromných finančných produktov. Jednoducho im chýba prehľad.
Ekonóm: Rodičovský bonus je populizmus, Krajniak prekročil hranicu Čítajte Ak im však ukážeme, koľko peňazí v reálnych cenách im ostane na dôchodok, keď si budú mesačne sporiť 30 eur napríklad do III. piliera alebo do dobrovoľného sporenia v II. pilieri, respektíve do nejakého iného fondu, môže im to výrazne pomôcť. Zreálni to ich pohľad na to, čo im pravidelné sporenie na dôchodok vzhľadom na príjem prinesie.
Viac ako štvrtina ľudí si podľa prieskumu myslí, že optimálny začiatok sporenia na dôchodok je tridsiaty rok života. Je to podľa vás skoro alebo neskoro?
