WASHINGTON. Rasové a etnické nerovnosti stáli americkú ekonomiku za 30 rokov viac než 50 biliónov USD. Uviedla to tento týždeň šéfka Federálnej rezervnej banky v San Franciscu Mary Dalyová.
Podľa Dalyovej, ktorá bola jednou zo štyroch autorov správy, veľká a pretrvávajúca priepasť naprieč etnikami v oblasti miery zamestnanosti, vzdelania a príjmov "patrí k dôvodom, ktoré ekonomický koláč pre Američanov zmenšujú".
Správa mapuje, aký by bol hrubý domáci produkt (HDP), ak by tieto rozdiely medzi etnikami na trhu práce neexistovali.
Napríklad zamestnanosť Američanov čiernej pleti je dlhodobo nižšia než v prípade bielych Američanov a obyvateľov USA iných rás. Aj príjmy Afroameričanov, ale aj Hispáncov zaostávajú za príjmami Američanov bielej pleti.
Dalyová a ďalší autori správy vypočítali, o koľko by sa zvýšil HDP, ak by sa nerovnosti medzi rasami a etnikami zmazali: ak by neboli rozdiely v zamestnanosti, ak by rovnaké percento ľudí iných rás než bielej malo ukončenú vysokú školu a ak by aj zárobky mali na rovnakej úrovni ako bieli Američania.
V tejto súvislosti Dalyová uviedla, že od roku 1990 do konca roka 2019 prišli Spojené štáty v dôsledku nerovností zhruba o 51 biliónov USD (43,07 bilióna eur).
Len v prípade zamestnanosti by odstránenie nerovností zabezpečilo od roku 1990 do roku 2019 Spojeným štátom 22,9 bilióna USD navyše.
Najmä v posledných rokoch by bol prínos výrazný, keďže podiel Američanov inej ako bielej pleti v rámci populácie vzrástol. Nerovnosti však zostali zhruba na rovnakej úrovni ako v dávnejšom období.
