SME
Utorok, 29. november, 2022 | Meniny má Vratko

Šéf hlinikárne Slovalco: V hre je aj možnosť, že fabriku zatvoríme

Generálny riaditeľ Milan Veselý o minimálnych kompenzáciách vlády.

Ilustračná fotografia. (Zdroj: Slovalco)

Hlinikáreň Slovalco v Žiari nad Hronom, ktorú vlastnia nórsky koncern Norsk Hydro a finančná skupina Penta, spotrebuje osem percent celkovej slovenskej spotreby elektriny.

V čase, keď cena silovej elektriny láme nové maximá, má hlinikáreň pred sebou značný problém: musí sa vyrovnať nielen s rastom nákladov, ale zároveň musí vyjednávať novú dlhodobú zmluvu na dodávku elektrickej energie. Už len do konca roka je platná osemročná zmluva so Slovenskými elektrárňami.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keďže cena silovej elektriny prudko stúpa všade vo svete, Slovalco sa obáva, za akých podmienok bude musieť zmluvu uzavrieť, aby neohrozila svoje fungovanie. Elektrická energia je strategickým výrobným vstupom, ktorý tvorí 40 až 60 percent výrobných nákladov.

Druhým problémom sú rastúce ceny emisných povoleniek, ktoré už presiahli 65 eur na tonu CO2. Slovenská vláda má tieto zvýšené náklady kompenzovať z Environmentálneho fondu (envirofondu), v ktorom je momentálne nahromadená aj na tento účel miliarda eur.

Vlani jedenásť energeticky náročných podnikov dostalo naspäť len tri milióny eur.

„Považujeme toto rozdelenie za nefér, preto môžem otvorene povedať, že táto kompenzácia na Slovensku nefunguje. Bez nej sú firmy ako Slovalco vytláčané z trhu,“ vraví v rozhovore pre INDEX generálny riaditeľ Slovalca Milan VESELÝ.

Rastúce ceny elektriny vám zrejme nedávajú spávať.

Na Slovensku i v Európe je vysoká cena silovej elektriny naozaj vážny problém, ktorý odráža najmä rastúcu cenu emisných povoleniek CO2. Zvýšenie ceny povolenky len o jedno euro má vplyv na cenu elektriny o približne 0,82 eura.

Aktuálna cena elektriny na trhu je na úrovni 97 eur za MWh, ale keď ju kupujete na december tohto roka, už stojí 120 eur. Začína sa to vymykať spod kontroly. Nie je to chyba ani súčasnej či bývalej vlády, ani zámeru Európskej únie dekarbonizovať ekonomiku cez systém obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS). Ten nechcem spochybňovať, pretože cieľ je správny.

Lenže nám tento cieľ výrazne predražuje cenu elektrickej energie, čo spôsobuje, že sme nekonkurencieschopní oproti svetovej výrobe hliníka najmä z Číny. Nemecko, Nórsko, Holandsko, Francúzsko či Slovinsko tieto náklady priemyselným podnikom kompenzujú, ale u nás to nefunguje. Peniaze za povolenky vyberá envirofond, v ktorom sa už nahromadila viac než miliarda eur. Práve z týchto zdrojov by mal štát energeticky náročným podnikom kompenzovať náklady na nákup spomínaných povoleniek.

Ako je možné, že systém kompenzácií zlyháva?

Keďže cena za tonu CO2 sa dnes pohybuje okolo 65 eur, štát vyberie z výnosov z predaja emisných kvót len tento rok približne pol miliardy eur (vlani to bolo viac než 240 miliónov eur). Z týchto peňazí ministerstvo životného prostredia s ministerstvom financií uvoľnili pre jedenásť priemyselných podnikov tri milióny eur ako kompenzáciu za vysoké ceny energie.

Považujeme toto rozdelenie za nefér, preto môžem otvorene povedať, že táto kompenzácia na Slovensku nefunguje. Bez nej sú firmy ako Slovalco vytláčané z trhu. My sme z kompenzácie vlani dostali približne 1,5 milióna eur, ale keby sme boli v Nemecku, tak dostaneme možno 40 miliónov eur. To je ten rozdiel.

Nemecké zachránime, slovenské pochováme

Ako systém kompenzácií funguje?

Štát dostane určitý objem emisných povoleniek a tie predá veľkým priemyselným firmám ako U. S. Steel Košice či Slovalco. Tieto peniaze by mali ísť na dekarbonizáciu ekonomiky, napríklad na výmenu starej pece za efektívnejšiu pec na elektrinu. Lenže, keď rastú ceny emisných povoleniek na trhu, rastie aj cena elektriny a predražuje sa aj prevádzka pece. Pre firmu je to veľká záťaž.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Minister práce Milan Krajniak, minister financií Igor Matovič a premiér Eduard Heger.

Menšinová vláda nepresvedčila dosť poslancov, istotu, že rozpočet prejde, nemá.


10 h
Ilustračné foto.

Banka odporúča, aby si ľudia monitorovali finančnú situáciu a rozpočty.


12 h
Peter Tkačenko

Keď SaS pomáha vláde existovať, nesie za ňu zodpovednosť rovnako ako ĽSNS.


13 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Čo znamená, že sa štát dohodol s lekármi?


a 2 ďalší 5 h
SkryťZatvoriť reklamu