Štvrtok, 28. október, 2021 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Šéf hlinikárne Slovalco: V hre je aj možnosť, že fabriku zatvoríme

Generálny riaditeľ Milan Veselý o minimálnych kompenzáciách vlády.

Ilustračná fotografia. (Zdroj: Slovalco)

Hlinikáreň Slovalco v Žiari nad Hronom, ktorú vlastnia nórsky koncern Norsk Hydro a finančná skupina Penta, spotrebuje osem percent celkovej slovenskej spotreby elektriny.

V čase, keď cena silovej elektriny láme nové maximá, má hlinikáreň pred sebou značný problém: musí sa vyrovnať nielen s rastom nákladov, ale zároveň musí vyjednávať novú dlhodobú zmluvu na dodávku elektrickej energie. Už len do konca roka je platná osemročná zmluva so Slovenskými elektrárňami.

Keďže cena silovej elektriny prudko stúpa všade vo svete, Slovalco sa obáva, za akých podmienok bude musieť zmluvu uzavrieť, aby neohrozila svoje fungovanie. Elektrická energia je strategickým výrobným vstupom, ktorý tvorí 40 až 60 percent výrobných nákladov.

Druhým problémom sú rastúce ceny emisných povoleniek, ktoré už presiahli 65 eur na tonu CO2. Slovenská vláda má tieto zvýšené náklady kompenzovať z Environmentálneho fondu (envirofondu), v ktorom je momentálne nahromadená aj na tento účel miliarda eur.

Vlani jedenásť energeticky náročných podnikov dostalo naspäť len tri milióny eur.

„Považujeme toto rozdelenie za nefér, preto môžem otvorene povedať, že táto kompenzácia na Slovensku nefunguje. Bez nej sú firmy ako Slovalco vytláčané z trhu,“ vraví v rozhovore pre INDEX generálny riaditeľ Slovalca Milan VESELÝ.

Rastúce ceny elektriny vám zrejme nedávajú spávať.

Na Slovensku i v Európe je vysoká cena silovej elektriny naozaj vážny problém, ktorý odráža najmä rastúcu cenu emisných povoleniek CO2. Zvýšenie ceny povolenky len o jedno euro má vplyv na cenu elektriny o približne 0,82 eura.

Aktuálna cena elektriny na trhu je na úrovni 97 eur za MWh, ale keď ju kupujete na december tohto roka, už stojí 120 eur. Začína sa to vymykať spod kontroly. Nie je to chyba ani súčasnej či bývalej vlády, ani zámeru Európskej únie dekarbonizovať ekonomiku cez systém obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS). Ten nechcem spochybňovať, pretože cieľ je správny.

Lenže nám tento cieľ výrazne predražuje cenu elektrickej energie, čo spôsobuje, že sme nekonkurencieschopní oproti svetovej výrobe hliníka najmä z Číny. Nemecko, Nórsko, Holandsko, Francúzsko či Slovinsko tieto náklady priemyselným podnikom kompenzujú, ale u nás to nefunguje. Peniaze za povolenky vyberá envirofond, v ktorom sa už nahromadila viac než miliarda eur. Práve z týchto zdrojov by mal štát energeticky náročným podnikom kompenzovať náklady na nákup spomínaných povoleniek.

Ako je možné, že systém kompenzácií zlyháva?

Keďže cena za tonu CO2 sa dnes pohybuje okolo 65 eur, štát vyberie z výnosov z predaja emisných kvót len tento rok približne pol miliardy eur (vlani to bolo viac než 240 miliónov eur). Z týchto peňazí ministerstvo životného prostredia s ministerstvom financií uvoľnili pre jedenásť priemyselných podnikov tri milióny eur ako kompenzáciu za vysoké ceny energie.

Považujeme toto rozdelenie za nefér, preto môžem otvorene povedať, že táto kompenzácia na Slovensku nefunguje. Bez nej sú firmy ako Slovalco vytláčané z trhu. My sme z kompenzácie vlani dostali približne 1,5 milióna eur, ale keby sme boli v Nemecku, tak dostaneme možno 40 miliónov eur. To je ten rozdiel.

Nemecké zachránime, slovenské pochováme

Ako systém kompenzácií funguje?

Štát dostane určitý objem emisných povoleniek a tie predá veľkým priemyselným firmám ako U. S. Steel Košice či Slovalco. Tieto peniaze by mali ísť na dekarbonizáciu ekonomiky, napríklad na výmenu starej pece za efektívnejšiu pec na elektrinu. Lenže, keď rastú ceny emisných povoleniek na trhu, rastie aj cena elektriny a predražuje sa aj prevádzka pece. Pre firmu je to veľká záťaž.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Vizualizácia projektu Nová Vajnorská.

Stavbu na rohu ulíc Vajnorská a Odbojárov prekresľujú.


52m
Spoločnosť Invita sa špecializovala na výrobu oceľových rúr.

Majetok spoločnosť Invita rozpredávajú.


25. okt
Ilustračné foto.

Komodita tvorí len necelých 40 percent z ceny elektriny.


25. okt
Reťazce chcú znížiť svoju uhlíkovú stopu

Reťazce chcú znižovať emisie, stenčujú plastové obaly.


15. okt
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Šieste poschodie stavby na rohu ulíci Vajnorskej a Odbojárov využíval Norbert Bödör na pracovné schôdzky.

Odborníci označili bytovku za zlý výber, keď chce niekto schôdzku utajiť.


3 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Od pondelka bude v čiernej farbe až 24 okresov.


a 1 ďalší 46m
Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.

Po pléne blúdia návrhy mieriace k odstráneniu menšiny z verejného priestoru.


7 h
Skryť Zatvoriť reklamu