Koronavírusový lockdown priniesol rozmach technológií, ktoré umožňujú komunikáciu firiem s klientmi na diaľku. Typickým príkladom sú banky, ktoré už umožňujú z obývačky otvoriť si účet.
Banky sú pritom vo vzťahu k takýmto vymoženostiam historicky extrémne konzervatívne. Na druhej strane, podľa prieskumov až 50 percent ľudí preferuje otvorenie účtu bez toho, aby fyzicky navštívili pobočku banky. Pandémia-nepandémia.
Zásadným kolieskom v takzvanom digitálnom onboardingu je overenie identity klienta na základe biometrických prvkov. Napríklad Tatra banka to robí pomocou tvárovej biometrie od slovenskej firmy Innovatrics.
Vo svojom odbore patrí medzi globálnu špičku. Jej technológie okrem bankovania pomáhajú napríklad organizovať parlamentné voľby.
Innovatrics je nominovaný na cenu FéliX
FéliX je biznisová cena, ktorú vyhlasuje INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s odbornými partnermi. Ocenenie udeľujeme vo viacerých kategóriách úspešným a inšpiratívnym malým a stredným firmám. Viac informácii nájdete na www.cenafelix.sk.

Pomáhajú organizovať voľby
Innovatrics začínal s algoritmami na čítanie a porovnávanie odtlačkov prstov, ktoré jeho zakladateľ Ján Lunter vyvinul počas vysokoškolských štúdií vo Francúzsku. V roku 2007 vyhral startupovú súťaž, a keďže mu priniesla prvého zákazníka, a teda aj kapitál na rozbeh podnikania, založil si vo Francúzsku firmu (jedným zo spoločníkov bol istý čas aj jeho vysokoškolský profesor).
Po dvoch rokoch sa Innovatrics presunul na Slovensko. Jednak z daňových dôvodov – firmy vtedy vo Francúzsku platili 33-percentnú daň, kým na Slovensku bola už pár rokov zavedená „rovná daň“ 19 percent. Predovšetkým však chcel Ján Lunter postaviť budúcnosť firmy na slovenských programátoroch, ktorí boli v tom čase lacnejší a dostupnejší než tí francúzski.
Slávnostné vyhlásenie víťazov ceny FéliX
- Kedy? 20. októbra 2021 od 15:00
- Kde ho môžete sledovať? Na stránke cenafelix.sk alebo facebookovej stránke INDEXU, SME alebo Slovenskej sporiteľne
Podnikanie má Ján Lunter takpovediac v rodine. Jeho otec, tiež Ján Lunter, v Banskej Bystrici založil firmu na výrobu tofu a rastlinných nátierok. Úspešný rodinný podnik medzičasom prevzali synovia Juraj a Jakub, otec je v súčasnosti predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja.
Teoreticky mohol svojmu synovi s rozbehom technologického startupu pomôcť finančnou investíciou. To sa však nestalo, Ján Lunter (mladší) stavil na pozvoľný organický rast.
O pár rokov už mala jeho technológia na konte viacero pozoruhodných projektov v krajinách ako Burkina Faso, Nigéria a Bangladéš. V rozvíjajúcich sa krajinách v Afrike a Ázii tamojšie vlády použili odtlačkovú biometriu Innovatricsu na registráciu a identifikáciu obyvateľov v samosprávnych a parlamentných voľbách.
V štátoch, ktoré na začiatku milénia často ani nevedeli, koľko majú obyvateľov, technológie Innovatricsu umožňovali, aby mohol hlasovať každý, kto na to mal právo, a zároveň odhaľovali špekulantov, ktorí sa pokúšali hlasovať opakovane. Najväčší takýto projekt realizovali v Indonézii, kde registrovali 180 miliónov voličov.
Veľké biometrické systémy pre organizovanie volieb sú aj v súčasnosti pre Innovatrics veľkým biznisovým ťahúňom. Podľa Jána Luntera si ho vlády vyberajú preto, že jeho technológia patrí medzi najrýchlejšie a najpresnejšie na svete, pričom nemá veľké hardvérové nároky.
„Napríklad dodanie systému pre Guineu trvalo len zhruba pol roka, hoci sme pre nich vyvíjali niekoľko nových technológií, ako je rozoznávanie malých detí, ktoré sa zaregistrovali do volieb. Vďaka dobrému systému zberu informácií sa nakoniec na voľby zaregistrovalo viac ľudí, než tamojšia volebná komisia dúfala,“ spomína šéf Innovatricsu.

Ovládanie výťahu tvárou
Technológie Innovatricsu však dnes už nie sú len o voľbách a rozvojových krajinách. Napríklad Saudská Arábia ich využíva pri kontrole hraníc, v Číne zasa spolupracujú s výrobcom smart zariadení na otváranie dverí. A tiež nejde len o odtlačky prstov, lebo vývoj biometrie sa v priebehu pár rokov posunul k ďalšej méte a tou je rozpoznávanie tvárí.
Tvárová biometria významne rozšírila komerčné možnosti technológií, pretože kamery sú na rozdiel od skenerov na odtlačky prstov oveľa lacnejšie, a teda aj používanejšie.
Okrem toho, kým v čase, keď Innovatrics začínal, mala tvárová biometria pomerne veľkú chybovosť, vďaka vývoju neurónových sietí a umelej inteligencie sa jej spoľahlivosť výrazne zlepšila.

V súčasnosti sa už Innovatrics venuje najmä rozpoznávaniu tvárí. Jeho technológia dokáže človeka identifikovať aj na základe desať rokov starej fotky, čo je nutnosť pri overení totožnosti podľa fotky na občianskom preukaze.
Napríklad v Budapešti do novej smart budovy HB Reavisu Agora nainštaloval Innovatrics kamerový systém, ktorý zamestnancom otvára dvere a púšťa ich len do tých priestorov, kam to majú dovolené.
„Má to aj širšie možnosti, napríklad to vie privolať výťah na správne poschodie,“ vysvetľuje Ján Lunter. Podobný systém dodala slovenská firma aj saudskoarabskej Univerzite vedy a techniky kráľa Abdullaha.
Ziskovosť si udržali
Innovatrics v súčasnosti zamestnáva 150 ľudí v Bratislave a menší tím má aj v Banskej Bystrici. Okrem toho, v jeho R&D centre v Brne pracuje dvanástka vedcov a výskumníkov v oblasti spracovania obrazu a umelej inteligencie. A napokon, firma má obchodné zastúpenia v USA, Singapure, na Taiwane a najnovšie aj v Brazílii.
Perspektívna technológia a pribúdajúce projekty v priebehu uplynulej dekády ťahali tržby Innovatricu nahor. Kým v roku 2012 dosiahli 1,7 milióna eur, v roku 2018 už boli na úrovni 8,8 milióna eur. O rok neskôr vystrelili na rekordných 20 miliónov eur, ale postaral sa o to najmä veľký „volebný“ projekt v Guinei.
Aj preto v pandemickom vlaňajšku tržby klesli na 16,1 milióna eur. Ján Lunter to pripisuje zastaveniu veľkých vládnych projektov – jednak pre finančné problémy vlád a jednak pre obmedzené možnosti cestovania. Za dôležité považuje, že firma si aj v horších časoch udržala vysokú ziskovú maržu.
„Okrem toho, vlani sme začali viac tlačiť na predaj produktov, ktoré nie sú platené jednorazovo, ale pravidelnými platbami. Takže v roku spustenia máme menší príjem, ale je rozložený na celé obdobie používania produktu,“ dodáva šéf Innovatricsu.

Onboarding aj v azbuke a arabčine
Hitom covidového roka bol digitálny onboarding. „Prišlo to práve v čase, keď naša technológia v tejto oblasti takpovediac dospela – má kompletnú výbavu na to, aby ju dokázal nasadiť akýkoľvek klient podľa svojich potrieb,“ spomína Ján Lunter.
Za konkurenčnú prednosť označuje, že technológia má certifikát overovania živosti: „Vieme to spraviť z jediného selfíčka a bez potreby posielať dáta na server. Neurónová sieť je nainštalovaná priamo v mobile, takže klientske dáta nikam neputujú a celé je to rýchlejšie a pohodlnejšie,“ dodáva.
Dopyt z celého sveta podľa neho viedol k tomu, že vlani do onboardingu pridali podporu nelatinských abecied, teda azbuky, arabčiny a bengálčiny.
„Onboarding nevyužívajú len banky na klasické otvorenie účtu, ale aj poisťovne, telekomy, finanční sprostredkovatelia alebo aj samosprávy, keď na diaľku môžete zaplatiť dane za psa či poplatok za smeti,“ naznačuje Ján Lunter ďalšie možnosti expanzie Innovatricsu.
Firma pritom vlani prešla dôležitou vnútornou zmenou. Z poskytovateľa technológií sa zmenila na dodávateľa riešení.
Inými slovami, predtým sa k zákazníkom dostávali cez systémových integrátorov ako subdodávateľ, teraz majú vlastný integračný tím, ktorý zastrešoval napríklad aj projekt Agora v Budapešti. „Znamená to, že sme flexibilnejší a viac vecí vieme riešiť vlastnými silami,“ uzatvára Ján Lunter.