Mäspoma a Kellys Bicycles či Bivio a Minifarma. Kto zabojuje o FéliXa

Okrem hlavnej kategórie v biznis cene FéliX, ktorú pripravujú INDEX a Slovenská sporiteľňa, udelíme ocenenie aj v dvoch ďalších kategóriách.

V kategórii Rodinná firma roka si všímame spoločnosti, ktoré úspešne a inšpiratívne vedú svoj biznis už niekoľko generácií.

V kategórii Verejné dobro zasa oceňujeme originálne regionálne aktivity malých a stredných firiem, ktoré reagujú na lokálne problémy a zveľaďujú život miestnej komunity.

V kategórii Rodinná firma roka Biznis ceny FéliX sú nominované (v abecednom poradí):

Kellys Bicycles

Slovenský výrobca bicyklov vo Veľkom Orvišti má za sebou z finančného hľadiska skvelé obdobie, ale zároveň najťažšie obdobie z operatívneho hľadiska. V roku 2020 firma utŕžila 45 miliónov eur (medziročný rast o 40 percent) a dosiahla zisk 3,1 milióna eur. Na druhej strane sa stretáva s veľkými výpadkami komponentov z Ázie, ktoré brzdia všetkých výrobcov bicyklov.

Za Kellys Bicycles stál dlhé roky Peter Divinec, ktorý po páde režimu začínal s bratom Braňom s požičovňou bicyklov legendárnej značky Liberta. Neskôr predávali bicykle na trhoviskách a cez inzeráty a potom pribudli vlastné predajne.

Pod ich firmu kedysi patrili značky Mama, Alpina či Lincoln. Okolo roku 2000 zistili, že množstvo značiek, ktoré cielia na odlišného zákazníka, je komplikované marketingovo manažovať. Rozhodli sa preto, že sa sústredia len na jedinú, Kellys.

Následne vhupli do vývoja vlastných bicyklov. Komponenty dovážajú z Číny, ale návrhy rámov, špecifikácie bicyklov a montáž robia na Slovensku.

Kellys Bicycles navrhuje bicykle vo vlastnom dizajnérskom štúdiu. (zdroj: Kellys Bicycles)

Petra Divinca pred niekoľkými rokmi na čele firmy nahradil jeho syn Michal. Kellys Bicycles pod jeho vedením napreduje, ročne predáva 120-tisíc bicyklov s rastúcim zastúpením e-bajkov, po ktorých je obrovský dopyt.

Mäspoma

Slovenskí spotrebitelia poznajú koreniny zvolenskej spoločnosti Mäspoma už tridsať rokov. Vo vedení firmy, ktorá zamestnáva 250 ľudí, je stále jej zakladateľ Ján Kolesár starší, ale do rodinného biznisu sa mu podarilo zapojiť obe deti. O žezlo vo vedení sa delí so synom Jánom Kolesárom a dcérou Denisou Jamriškovou.

Firme sa darí, za posledné desaťročie nezaznamenala ani jeden stratový rok. Skôr naopak, pravidelne zvyšuje tržby aj zisky. Vlani firma dosiahla tržby 27,7 milióna eur pri zisku, ktorý prvýkrát v histórii presiahol jeden milión eur.

Klientmi Mäspomy sú mäsokombináty aj maloobchodné siete, ktorým rodinná firma zo Zvolena s prevádzkami v Dvoroch nad Žitavou, Rovňanoch, Prešove a Močenku dodáva najmä koreniny.

Názov firmy je odvodený zo slovného spojenia "mäsový pomocný materiál". K mäsu mal Ján Kolesár blízko už za bývalého režimu, keď pracoval v Stredoslovenskom mäsopriemysle. Vtedajší štátny podnik riadil mäsokombináty na strednom Slovensku, ktorých súčasťou bol bitúnok aj spracovanie.

Po rozpade socializmu Ján Kolesár s dvomakolegami zo štátneho podniku založili firmu. Výrobcom mäsa začali dodávať koreniny, ktoré ostali jadrom biznisu dodnes.

Zakladateľ spoločnosť Mäspoma Ján Kolesár. (zdroj: Mäspoma)

Bývalí kolegovia dali prednosť vyplateniu podielov a dôchodku, na ich miesta postupne nastúpila druhá generácia Kolesárovcov. Mäspoma investovala do linky na spracovanie korenín, do výroby umelých a neskôr prírodných obalov, do linky na balenie korenín pre maloobchod, ako aj do distribučnej siete.

Tempo Kondela

Veľmi solídne finančné výsledky dosahuje nábytkárska spoločnosť Tempo Kondela z Nižnej na Orave, za ktorou stojí rodina Anety Kondelovej. V silnej konkurencii na čele so švédskou Ikeou každoročne zvyšuje tržby i zisk.

Vlani tržby firmy stúpli medziročne o štvrtinu na 43,5 milióna eur, pričom čistý zisk predstavoval 3,2 milióna eur. Tempo Kondela patrí medzi popredných predajcov nábytku na Slovensku, pričom v segmente internetového predaja je jedným z najúspešnejších.

Rodinnú firmu s tridsaťročnou históriou zakladali jej majitelia v mladom veku. Aneta Kondelová mala osemnásť a jej manžel 23 rokov. Popri biznise dokázali vychovať dve, dnes už dospelé deti.

Ich dcéra Veronika Ferulíková sa na nástupníctvo pripravovala už počas štúdia. Dnes je šéfkou e-commerce, zodpovedá za vedenie a hospodárske výsledky všetkých e-shopov firmy na Slovensku aj v zahraničí.

V rodinnom podniku pracuje už osem rokov a jeho súčasťou sa stal aj jej manžel Filip, ktorý sa vypracoval od najnižších pozícií až na riaditeľa sekcie veľkoobchodu.

Tempo Kondela má na Slovensku dvadsiatku predajní. (zdroj: Tempo Kondela)

Tempo Kondela predáva okrem Slovenska aj v Česku, Maďarsku a Rumunsku a pripravuje sa na expanziu na ďalšie európske trhy, do Slovinska a Chorvátska.

Druhý potomok Kondelovcov, syn Miloš, dal prednosť umelej inteligencii a kariéru rozbehol v startupoch Exponea a Matsuko, ale rodina s ním do budúcnosti počíta.

V kategórii Verejné dobro sú nominované (v abecednom poradí):

JRK Slovensko

Skupinu JRK založili v roku 2010 traja kamaráti s cieľom zlepšiť odpadové hospodárstvo tým, že sa zníži množstvo zmesového komunálneho odpadu - či už predchádzaním jeho vzniku, alebo zvyšovaním miery triedenia.

Sústredili sa na spoluprácu so samosprávami, stravovacími zariadeniami, ale aj s jednotlivcami. Zamerali sa na biologický odpad, o ktorom pred desiatimi rokmi nemali dosť informácií ani samotní starostovia a primátori. Vo väčšine miest a obcí sa ešte len spúšťal triedený zber.

JRK začalo na základe vlastných analýz presviedčať samosprávy, že ak sa s bioodpadom správne nakladá, dokáže v rozpočte ušetriť tisíce eur. Zároveň spustili e-shop s kompostérmi, v súčasnosti v ňom predávajú aj ďalšie produkty pre udržateľné hospodárstvo.

K rozmachu JRK pomohlo aj zavedenie povinného triedenia bioodpadu od januára tohto roka. Mnohé obce potrebovali odbornú pomoc, aby stihli systém nastaviť do leta, keď Inšpekcia životného prostredia začala dodržiavanie legislatívy kontrolovať.

JRK tak spolupracuje s desiatkami samospráv a v prevádzke má aj evidenčný systém, ktorý vo viacerých obciach slúži na analýzu a monitorovanie odpadov. Obce vďaka nemu vedia, aká je úspešnosť separovania, ktoré domácnosti koľko triedia, respektíve, koľko odpadu vyprodukujú a aké je jeho zloženie.

Napríklad v obci Košeca vďaka evidenčnému systému ušetrili 20 percent nákladov na odvoz odpadu, v Kozárovciach zasa množstvo skládkovania znížili o 21 percent a v Streženiciach kleslo množstvo vyvážaných nádob o 35 percent.

Minifarma

Minifarmu založila Katarína Ježíková s manželom Antonom pred ôsmimi rokmi. Jej cieľom bolo poskytnúť návštevníkom - deťom a ich rodičom - zážitok z priameho kontaktu so zvieratkami v lone krásnej prírody.

Minifarma sa nachádza na kopaniciach pod Veľkou Javorinou a je typická tým, že po jej areáli sa voľne prechádzajú miniovečky, minikozy, minisliepky a ďalšie "miniatúrne" druhy hospodárskych zvierat.

"Keď sme otvárali, želali sme si, aby bolo naše prvé parkovisko pre štyri autá stále plné. Ak by sa to tak podarilo, vedela by som si popri materskej privyrobiť," spomína Katarína Ježíková.

Pri štyroch autách sa to však len začalo, dnes majú cez slnečný víkend plnú celú lúku pre stovku vozidiel. "Manžel je talentovaný manažér, ktorý stráži financie, ale nebojí sa aj rozumne riskovať," dodáva majiteľka.

Vlani v apríli Minifarmu zaregistrovala ako sociálny podnik. "Už predtým sme zamestnávali fyzicky znevýhodnených, pretože sme si všimli, že sa pri práci so zvieratkami a malými deťmi cítia veľmi dobre," hovorí Katarína Ježíková.

Za osem rokov podľa nej nevyužili prakticky žiadne dotácie, výnimkou boli kompenzačné príspevky v rámci sociálneho podniku. "Uvedomujeme si, že projekty, ktoré sme spustili alebo by sme chceli spustiť, musia byť životaschopné aj bez nich," vysvetľuje.

Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike (projekt Bivio)

Projekt Bivio vznikol na to, aby ľuďom s mentálnym postihnutím pomohol uplatniť sa na trhu práce. "Zamestnávatelia s nimi vo všeobecnosti nerátajú, hoci chcú a sú schopní pracovať," hovorí zástupca riaditeľky združenia Marián Horanič.

Ich vstupu na trh práce však podľa neho bráni najmä nedostatok možností na získanie praktických pracovných zručností. "Predovšetkým u absolventov praktických škôl je tento nedostatok mimoriadne viditeľný, čo ich na pracovnom trhu veľmi znevýhodňuje oproti iným uchádzačom o zamestnanie."

Ak sa ľuďom s mentálnym hendikepom nepodarí zamestnať, väčšinou sú odkázaní na poberanie sociálnych služieb, končia doma či v zariadeniach sociálnych služieb. "Z pohľadu vynaložených prostriedkov do ich vzdelania môžeme takéto riešenie považovať za veľmi neefektívne," dodáva Marián Horanič.

Projekt Bivio (Centrum prípravy a zamestnanosti ľudí s mentálnym postihnutím) poskytuje spektrum vzdelávacích, praktických a rehabilitačných aktivít. Klientov pripravuje na prácu v ubytovacích službách, vo verejnom stravovaní a v práčovni.

Združenie na projekt získalo, zrekonštruovalo a vybavilo priestory v bratislavskej mestskej časti Rača. Už od novembra 2018 tam prevádzkuje stravovacie a ubytovacie zariadenie a práčovňu. Zamestnáva jedenásť ľudí so zdravotným postihnutím, z toho deviatich s mentálnym.

Bivio pripravuje ľudí s mentálnym hendikepom na prácu v ubytovacích službách. (zdroj: Bivio)

"Podstatne nás ovplyvnila prebiehajúca koronakríza, ale projekt je z dlhodobého hľadiska udržateľný a dokonca vo viacerých variáciách prenositeľný aj do iných miest," mieni Marián Horanič.

Zistiť viac o cene FéliX.