Väčšinu z posledných úsekov nultého obchvatu Bratislavy D4/R7 mali otvoriť už tento víkend, ale situácia sa opäť skomplikovala.
Motoristom sprístupnia časť diaľnice D4 od križovatky Bratislava-Petržalka po križovatku Ketelec (označovaná ako Bratislava – Juh), ktorej súčasťou je aj nový Lužný most cez Dunaj.
Úsek od Petržalky po Jarovce, ktorým sa vodiči budú môcť napojiť na diaľnicu D2 do Rakúska, Maďarska a Česka, však otvoria až budúci víkend.
V nedeľu mala byť hotová aj šesťkilometrová časť rýchlostnej cesty R7 od križovatky Bratislava-Nivy (Prievoz) po križovatku Bratislava-Juh, čím sa malo hlavné mesto konečne prepojiť s Dunajskou Stredou. K tomu však rovnako dôjde až na budúci víkend.
Vallo: To, že D4 nebude priamo napojená na D1, je obrovské zlyhanie štátu Čítajte Diaľnici D4 s celkovou dĺžkou 27 kilometrov medzi Jarovcami a Račou chýba ešte trojkilometrový úsek medzi Ivankou pri Dunaji a Vajnormi. Odovzdaný by mal byť v októbri. Plán do budúcnosti je, že D4 bude pokračovať tunelom Karpaty s vyústením pri Marianke, pričom sa napojí na diaľnicu D2.
Otváranie úsekov v niekoľkých fázach zdôvodňuje minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) zložitosťou prípravy dopravného značenia a organizácie dopravy v danom území: "Dôjde k prepájaniu nových úsekov diaľnice a rýchlostnej cesty s existujúcimi rýchlostnými komunikáciami."
Mapa diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 (zdroj: d4r7.com)Primátor mesta Bratislave Matúš Vallo žiada, aby v čase otvorenia nových úsekov R7 bola už hotová aj jej najdôležitejšia časť - mimoúrovňová križovatka Prievoz pod Prístavným mostom. Práve tu sa vodiči z R7 rozbehnú do bratislavských ulíc a na existujúci obchvat D1.
"Táto križovatka stále dokončená nie je a niektoré zjazdy a prepojenia – napríklad odbočenie z D1 od Senca na Bajkalskú ulicu, z Bajkalskej na Prístavný most do Petržalky a priame prepojenie zo Slovnaftskej na Petržalku - stále nefungujú," varuje primátor.
Projekt je financovaný formou verejno-súkromného partnerstva (PPP). Postavilo ho konzorcium D4R7 Construction, ktoré združuje stavebné spoločnosti Ferrovial Agroman zo Španielska a Porr Bau z Rakúska.
Štát bude nultý obchvat splácať 30 rokov, každý rok ho to vyjde na 56,7 milióna eur. Po zohľadnení inflácie by tak mal stáť celkovo 1,9 miliardy eur. Zmluva bola uzavretá v roku 2016.
