BRATISLAVA. Reforma 1. penzijného piliera podlieha časovému nesúladu medzi opatreniami, ktoré vplývajú na štátny rozpočet negatívne, a tými, ktoré, naopak, majú pozitívny vplyv.
Na konferencii o dôchodkoch, ktorú v piatok zorganizovali Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) a Asociácia doplnkových dôchodkových spoločností (ADDS), to uviedol predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth.
Túto situáciu by podľa jeho slov vyriešil ústavný zákon, čo však podľa slov štátneho tajomníka rezortu práce Borisa Ažaltoviča je zatiaľ predmetom koaličných rokovaní.
Nastavenie rodičovského dôchodku zhoršuje dlh na najbližších 15 rokov, varuje rozpočtová rada Čítajte Ažaltovič vyzdvihol, že na rezorte práce považujú takisto za ideálne riešenie prijatie ústavného zákona.
Keď však zmenu nejde vykonať ústavným zákonom, ministerstvo práce sa rozhodlo predložiť aspoň obyčajný zákon, ktorý chápe ako vykonávací predpis.
Niektoré opatrenia totiž podliehajú aj povinnosti zaviesť ich do určitého času na to, aby Slovensko mohlo dostať peniaze z plánu obnovy.
Znižovanie rastu novopriznaných dôchodkov sa prejaví až neskôr
Vyzdvihol, že východiskom reformy dôchodkového systému je napríklad index ekonomickej závislosti v starobe.
"Teda koľko ľudí bude pracovať na dôchodcov v budúcnosti. Teraz 100 ekonomicky aktívnych ľudí pracuje na 24,5 dôchodcu. V roku 2070 by to bolo 57,7 na 100, ak by sme neuskutočnili žiadne dôchodkové zmeny," povedal Ažaltovič.
Podľa Tótha je však problém návrhu reformy 1. piliera v tom, že opatrenia, ako napríklad rodičovský dôchodok, nastupujú v podstate hneď s platnosťou zákona, kým napríklad znižovanie rastu novopriznaných dôchodkov sa v úsporách prejaví až neskôr.
"Najdôležitejší mechanizmus na prinavrátenie finančnej stability dôchodkov je zavedenie vekového automatu," povedal Tóth.
V ústave sa síce už nachádza zrušenie dôchodkového stropu, podľa Tótha však treba určiť interval vekového automatu, ktorý by zohľadňoval napríklad aj roky prežité v zdraví.
Žiada ústavný zákon
Za najdôležitejšie však považuje, aby sa zmeny v dôchodkov udiali cez ústavný zákon. Dôchodkový systém je totiž vecou dlhodobou, aj na dobu 50 či 80 rokov.
"Rozumné by bolo spraviť to, aby sa ukotvili tie opatrenia, ktoré zabezpečia finančnú stabilitu dôchodkov ústavným zákonom, aby sa nestalo to, že tie sľuby, ktoré zvyšujú deficit, už budú realizované a tie opatrenia, ktoré hľadajú zdroje na toto zvýšenie, by boli zmenené, keďže by boli obyčajným zákonom," povedal Tóth.
Výkonný riaditeľ ADSS a ADDS Ivan Švejna počas konferencie povedal, že súhlasí s tým, že by mali dôchodkové zmeny byť zakotvené v ústave. Zdôraznil najmä potrebu predvídateľnosti.
Predseda finančného parlamentného výboru Marián Viskupič (SaS) však pre novinárov povedal, že existuje zhoda celej koalície na tom, že ústavný zákon o dôchodkoch je potrebný, a to práve pre zabezpečenie stability.
"Problém je zhodnúť sa na parametroch toho ústavného zákona, tam je ten rozpor v koalícii. My hovoríme, že nastavenie rodičovského dôchodku, ak by to malo byť tak, ako je to v návrhu, je neudržateľné hlavne krátkodobo," dodal Viskupič s tým, že prepočty hovoria o 800 miliónoch eur ročne, čo sú ďalší náklady v štátnom rozpočte.
"Jednoducho tie peniaze Sociálna poisťovňa v rozpočte nemá," uzavrel.
