BRATISLAVA. Vláda by mala zaviesť opatrenia na zvýšenie výnosnosti v druhom pilieri. Na piatkovej odbornej konferencii o penzijnom systéme to povedal viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor.
Štát by mal podľa neho prevziať väčšiu zodpovednosť v oblasti investičných stratégií v sporivom pilieri. Upozornil na to, že dôchodkový systém je v súčasnej podobe neudržateľný.
Výnosy sú najdôležitejším ukazovateľom
Nevyhnutné škrty v prvom, priebežnom pilieri by sa mali podľa Ódora kompenzovať práve vyššími výnosmi v kapitalizačnom pilieri. Čisté výnosy v druhom pilieri sú podľa Ódora najdôležitejším ukazovateľom.
Reforma 1.piliera čelí časovému nesúladu, ústavný zákon je však otázny Čítajte „Ak to nebudeme riešiť, budeme mať smiešne dôchodky, nie švajčiarske," povedal.
Predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) Miroslav Kotov upozornil na to, že v roku 2013 vláda Roberta Fica presunula 1,3 milióna sporiteľov do garantovaných dlhopisových fondov.
Keďže tieto fondy sú z dlhodobého hľadiska menej výnosné ako akciové a indexové fondy, ľudia sporiaci si na penziu v garantovaných fondoch by sa mali presunúť do negarantovaných fondov. V súčasnosti si v garantovaných fondoch sporí 940-tisíc ľudí, z toho približne 850-tisíc sporiteľov je v týchto fondoch od roku 2013.
„Otázka je, koho a ako chceme presunúť," povedal Kotov. Upozornil na to, že ide o obrovské finančné sumy, keďže objem majetku v dlhopisových fondoch dosahuje cez 7 miliárd eur.
Presúvať by sa mohol majetok v objeme až 6 miliárd eur
Do negarantovaných fondov by sa mali podľa Kotova presúvať len tí sporitelia, ktorých vláda v roku 2013 do týchto fondov presunula a títo sporitelia boli celý čas pasívni.
Presun do negarantovaných fondov by sa tak netýkal tých sporiteľov, ktorí do garantovaných fondov vstúpili po roku 2013 a ani tých sporiteľov, ktorí od roku 2013 časť svojich penzijných úspor presunuli z dlhopisových fondov do negarantovaných fondov.
„Treba to presne nastaviť v zákone, kedy a koho presunúť," povedal šéf ADSS. Podľa neho by sa mohol majetok sporiteľov postupne presúvať z garantovaných fondov do negarantovaných počas troch rokov, napríklad každý štvrťrok by sa presunula časť penzijných úspor do akciových alebo indexových fondov.
Podľa Kotova by sa mohol presúvať majetok v objeme 2,5 miliardy až 6 miliárd eur.
Za problém druhého piliera šéf ADSS považuje aj súčasné garancie, ktoré sú podľa neho nesprávne definované a tým znižujú potenciálny výnos pre sporiteľa.
Upozornil na to, že pri stratách v dlhopisových fondoch musia dôchodkové spoločnosti doplácať majetok aj mladým sporiteľom, ktorí majú pred sebou ešte veľa rokov sporenia.
„Garancie treba zrušiť alebo ich nechať len pre sporiteľov, ktorí sú v záverečnej fáze sporenia," povedal.
