Keď sa starších Seničanov opýtate, ako si spomínajú na Slovenský hodváb, mnohých prepadne nostalgia. Práve jeho vzťah k regiónu je ukážkou, ako môže jedna fabrika ovplyvniť podobu mesta. Bez nej by Senica nebola tam, kde je dnes.
Fabrika má však najlepšie časy za sebou, na výrobu slúži už len časť rozsiahleho areálu. Druhá časť čaká na svoju novú podobu. Jeho majitelia plánujú vytvorenie obytnej štvrte.

S fabrikou vyrástla celá Senica
Nostalgia za „hodvábkou“ a jej zlatými časmi je v Senici prítomná doteraz. Aj keď treba povedať, že už len u skôr narodených. Je pritom len málo rodín, ktoré by s továrňou na výrobu umelých vláken nemali nič spoločné.
Jej príbeh sa začal písať v roku 1920, keď žilinská celulózka prejavila záujem o prázdne priestory, ktoré zostali po liehovare. Zriadila v nich fabriku na výrobu umelých vláken.