V pondelok ministerstvo financií predložilo na tripartitu návrh nového štátneho rozpočtu. Do konca týždňa, konkrétne do 15. októbra, ho pritom musí vláda doručiť parlamentu.
Termín 15. október je každý rok rovnaký. Ministerstvo financií zvyčajne finálnu verziu návrhu štátneho rozpočtu zverejní len pár dní predtým. Výnimkou nie je ani tento rok.

Plán, na čo všetko sa štát chystá v najbližšom roku míňať peniaze a čo bude, naopak, zdrojom jeho príjmov, sa však tvorí postupne dlhé mesiace. Jeho schválenie vo vláde a potom v parlamente v zákonnej podobe je len "čerešničkou". Pre úplnosť, pôjde o prvý štátny rozpočet pod taktovkou ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO).
Aké sú základné črty nového štátneho rozpočtu? Prečo jeho príprava trvá tak dlho? A čo sa stane, ak ho parlament neschváli? INDEX odpovedá na najdôležitejšie otázky o takzvanom zákone roka.
Odpovedáme na tieto otázky:
- Aké sú priority Matovičovho návrhu štátneho rozpočtu?
- Čo sa pri tvorbe rozpočtu berie do úvahy? Môže doň zasiahnuť verejnosť?
- Prečo zostaviť rozpočet trvá väčšinou dlho a vláda s jeho predstavením čaká do poslednej chvíle?
- Čo sa stane, ak parlament rozpočet neschváli ani do konca roka?
- Čo znamená, ak je rozpočet vyrovnaný a prečo sa oň vlády zakaždým aspoň pokúšajú?
- Je zlé, ak rozpočet ráta s deficitom a prečo je dôležitá jeho výška?
- Prečo sa občas stane, že treba rozpočet novelizovať v priebehu roka?
- Obsahuje rozpočet aj určitú rezervu pre prípad, že by nastala neočakávaná situácia?
1. Aké sú priority Matovičovho návrhu štátneho rozpočtu?
Ministerstvo financií posiela návrh štátneho rozpočtu na tripartitu s tým, že jeho prioritami na budúci rok sú sociálna oblasť, zdravotníctvo a školstvo.