Víno je koktail asi tisícky látok v rôznych kombináciách a koncentráciách, ktoré pôsobia na náš organizmus, hovorí enologička KATARÍNA FURDÍKOVÁ, ktorá sa zaoberá výskumom mikroorganizmov a látok, ovplyvňujúcich farbu, arómu, chuť a celkovú kvalitu vína.
Niektoré nájdeme v každom víne, iné závisia od odrody, technológie, kmeňa kvasiniek, či spôsobu, akým víno vyzrieva. Aj preto môžu byť medzi vínami veľké rozdiely.
Vo svete zostali dve miliardy litrov vína po tom, čo boli zavreté reštaurácie, kaviarne, či hotely. Ako pandémia ovplyvnila situáciu s vínom u nás?
Jednoznačne utrpeli vína vyššej kategórie, to znamená tie, ktoré sú certifikované – vína s chráneným zemepisným označením a s chráneným označením pôvodu. Tam bol zaznamenaný prepad v predaji. Vinári teda prichádzajú o zisky a zásoby im zostávajú na sklade.
Supermarkety, ktoré boli počas prvej a druhej vlny koronavírusu ako jediné otvorené, ponúkajú spravidla nižšie a stredné kvalitatívne triedy vína.
Štátna potravinová správa obvykle najviac nedostatkov zistí u vín najnižšej kategórie. Platí aj tu, že nižšia cena znamená nižšiu kvalitu?
Vína vyššej kategórie prechádzajú certifikačným procesom a sú automaticky kontrolované ešte predtým, ako sa dostanú do obchodnej siete. Vytriedia sa tak už pri certifikácii.
Najnižšia kategória vín - bez zemepisného označenia, ide do obchodov bez kontroly a kontrola sa vykonáva až neskôr, náhodne na pulte. Logicky preto kontrola zistí najviac nedostatkov práve pri tejto kategórii vín.
Môžu byť vína najnižšej kvality nezdravé? Kontrolóri v nich zistili nedostatky v oxidácii aj vôni, syntetické arómy, prchavé kyseliny, nečistý priebeh fermentácie, stopy po mikrobiálnom rozklade a zákaloch.
