Utorok, 7. december, 2021 | Meniny má AmbrózKrížovkyKrížovky

Hojsík: Je len jedna krajina, kde sú spaľovacie motory zelenšie ako e-autá

Gazprom škrtí kohútiky a cena plynu stúpa, tvrdí europoslanec.

Europoslanec Martin Hojsík. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Nielen oživenie ekonomiky po pandémii, ale aj zatváranie jadrových a uhoľných elektrární v Nemecku a zdraženie emisných povoleniek uvádzajú analytici a politici ako dôvody energetickej krízy tejto jesene.

Za rekordne vysoké trhové ceny elektriny a plynu podľa europoslanca Martina Hojsíka (Progresívne Slovensko, Renew Europe) však ani zďaleka nemôže systém obchodovania s emisnými povolenkami či fakt, že Európska únia tlačí na výrobu energií bezemisným spôsobom.

Reálneho vinníka podľa neho treba hľadať inde. „Sme v situácii, keď nám Gazprom, ako nástroj zahraničnej politiky Putinovho režimu, priťahuje kohútiky, pretože chce dosiahnuť urýchlené povolenie prevádzky plynovodu Nordstream 2,“ tvrdí Martin HOJSÍK v rozhovore pre INDEX.

Pripravované zmeny v zelenej agende EÚ podľa neho treba brať ako príležitosť, vďaka ktorej sa únia a s ňou aj Slovensko môžu stať energeticky nezávislé a tiež sa vyhnúť podobným situáciám v budúcnosti.

Štáty Európskej únie sa zaviazali, že do roku 2030 znížia emisie skleníkových plynov o 55 percent. V júli prišla Európska komisia s balíkom opatrení Fit for 55, ktorý má pomôcť tento cieľ dosiahnuť. Novinka je vnímaná rôzne, priemysel sa k nej stavia kriticky. Ako celý balík vidíte vy?

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Je zjednodušením povedať, že priemysel sa k celej veci stavia kriticky. Áno, časť firiem vyjadrila kritiku, stále však väčšia časť opatrenie víta. Stačí si pozrieť vyjadrenia niektorých veľkých spoločností aktívnych v oblasti klímy.

Z nich jasne vyplýva, že novinku berú ako príležitosť. Je ľahké zakaždým povedať, že niečo nechceme a nevidieť príležitosť, ktorá sa za návrhom skrýva.

Otázka zníženia skleníkových plynov je otázkou prežitia. Ak veríme vedcom, je jasné, že tento problém musíme riešiť. A navyše, ide o investície do budúcna, nie o náklady.

Nákladmi je terajších 30 miliárd eur z verejných zdrojov, ktorými bude musieť nemecká vláda sanovať škody po tohtoročných masívnych povodniach zapríčinených aj klimatickou zmenou.

Ak by balík Fit for 55 neprišiel, neboli by sme schopní dosiahnuť potrebné zníženie emisií?

Nie, neboli. V klimatickom zákone sme sa dohodli na určitom cieli. Balík Fit for 55 tento cieľ rozoberá na drobné a navrhuje stratégie a postupy, ako ho naplniť. To neznamená, že k niektorým častiam návrhu sám nie som kritický.

Ku ktorým?

Veľmi citlivo vnímam plánované zahrnutie dopravy a budov, respektíve kúrenia, do obchodovania s emisiami. Čo sa týka kúrenia, väčšina veľkých teplární už v systéme obchodovania s emisnými povolenkami je. Nebude to teda také zložité.

Pri doprave si už taký istý nie som. Najmä ak berieme do úvahy možné sociálne dosahy. Riešenie klimatickej krízy musí byť v prvom rade spravodlivé k ľuďom. Nemôžeme dopustiť, aby bolo spúšťačom sociálnych problémov a zbohatnutia len určitých firiem. Aj preto o celej veci ešte stále diskutujeme.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Priemyselníkov v súvislosti s balíkom dráždi najmä neustála zmena pravidiel. Mnohí výrobcovia začnú s vývojom technológií, investujú do ekologickejšej výroby a odrazu príde ďalšia zmena, respektíve sprísnenie. Ako sa im dá toto vysvetliť?

Samotný emisný klimatický cieľ sa nezvyšoval už dosť dávno a to aj napriek tomu, že nás vedci na jeho nedostatočnosť dlhodobo upozorňovali. Súčasná zmena do istej miery, ale stále nie úplne, reflektuje naliehavosť vedcov.

Vyhlásenie nemenovaného ministra o tom, ako za zmeny (v cieľoch a pravidlách - pozn. red.) môžu klimatickí aktivisti, preto nie je pravdivé. Kiež by bolo. My však nemáme na výber. Ak dôverujeme vedeckému konsenzu, musíme konať aspoň v tomto rozsahu, ideálne viac.

Biopalivá sú viac problém ako riešenie

Viacerí však tvrdia, že nemajú dosť času prispôsobiť sa zmenám...

Ak hovoríme o automobilovom priemysle, návrh komisie len reflektuje situáciu v odvetví, ktoré sa už rozhodlo ísť cestou elektromobility. Nejde o žiadnu prevratnú novinku. Volkswagen prechod na výrobu elektromobilov avizuje v roku 2035, Jaguar v roku 2030. Vyplakávať, že Komisia zavádza reštriktívne politiky, je v tomto prípade skutočne neprimerané.

Z návrhu Fit for 55 vyplýva, že po roku 2035 by sa už nemali predávať autá so spaľovacím motorom. Kde je v tejto schéme miesto pre biopalivá? Spaľovací motor poháňaný napríklad biometánom by mohol byť porovnateľne ekologický ako elektromobil.

Najväčšie automobilové koncerny sa už rozhodli, akou cestou sa v budúcnosti vydajú. Najmä čo sa týka osobných áut. Môžeme hovoriť o iných alternatívach, ale dlhodobé investičné rozhodnutia automobiliek nám napovedia, aká bude realita.

Inými slovami, trh v tomto prípade predbehol zákonodarcov, ktorí sa už len dodatočne prispôsobili jeho neviditeľnej ruke.

Na druhej strane nevylučujem, že po roku 2035 budú na biometán alebo syntetické palivá fungovať napríklad traktory. Aj v prípade leteckého priemyslu sú práve syntetické palivá asi jednoduchším riešením než vymýšľanie vodíkových, respektíve elektrických strojov. Nateraz sú však biopalivá, špeciálne prvej generácie, skôr súčasťou problému, a nie jeho riešením.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Prečo?

Stačí sa pozrieť na palmový olej a obrovské repkové polia.

Aký typ biopalív je možné považovať za riešenie?

V prvom rade by muselo ísť o stopercentné biopalivo, a nie o prímes, ako je bežné dnes. Navyše, palivo by muselo byť vyrobené za prísnych podmienok. Tak aby sa eliminovali akékoľvek dosahy na biodiverzitu. Zároveň by počas výroby musel byť dodržaný princíp uhlíkovej neutrality.

Aj jadro je bezemisné

Dnes sa na Slovensku väčšina elektrickej energie vyrába z jadra, ktoré nie je obnoviteľným zdrojom. Zároveň sme prepojení so štátmi, ktoré väčšinu elektriny vyrábajú úplne neekologicky, napríklad z uhlia. Ako chce Únia riešiť túto situáciu? Ak elektrina nie je zelená, nie je ani auto...

Už teraz je v Únii len jedna krajina, kde sa spaľovacie motory stále oplatia viac než elektromobily, a to je Poľsko. Možno ešte Malta. Energetický mix ako taký je však záležitosťou členských štátov. Európska únia nemá právo povedať Slovensku alebo inej krajine, ako alebo z čoho má elektrinu vyrábať.

Energetika však spadá pod obchodovanie s emisiami a množstvo emisných povoleniek dostupných pre každý štát sa z roka na rok zmenšuje. Tým sa nielenže zvyšuje cena emisných povoleniek, ale stúpa aj tlak na to, aby sa na výrobu energie v oveľa väčšej miere využívali bezemisné zdroje. Medzi ne patrí aj jadro.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Chystaná taxonómia ho však medzi zelené investície neradí.

Už zo znenia zákona o taxonómii vyplýva, že plyn ani jadro nemôžu byť označené ako zelené. Taxonómia však neurčuje, čo sa môže, respektíve nemôže používať a nehovorí ani o tom, do čoho sa môže alebo nemôže investovať.

Taxonómia zelených investícií je iba vedecky podložený súbor pravidiel, ktorý definuje, čo môže byť označené ako zelená investícia a čo nie, aby sa tak zabránilo greenwashingu.

Európska únia nemá právo povedať Slovensku alebo akejkoľvek inej krajine, ako alebo z čoho má elektrinu vyrábať.

Čo to znamená v praxi?

Ide o akési odporúčanie, do čoho investovať a do čoho nie na základe udržateľnosti. Jadrové elektrárne nezakazuje a ak sa banky, respektíve štáty do jadra rozhodnú investovať, môžu to urobiť. Očakáva sa však, že práve zelené investície to budú mať v bankách ľahšie.

Sulík s Nemeckom nemá pravdu

A čo napríklad investície do jadrovej bezpečnosti, respektíve ďalších jadrových elektrární?

Z fondov Európskej investičnej banky (EIB) je Slovensko v zásade aj teraz schopné financovať zvýšenie bezpečnosti jadrových elektrární, ktoré už sú v prevádzke. Na novú jadrovú elektráreň nám však peniaze zatiaľ nepožičala.

Nie preto, že by EIB bola protijadrová, má však najvyšší možný rating a zatiaľ nedostala projekt, ktorý by bol dostatočne kvalitný a návratný.

Problém výstavby nových jadrových elektrární v demokratických krajinách je v neschopnosti postaviť ich načas a v stanovenom rozpočte. Situácia podobná Mochovciam je všade vo svete. Preto ekonomický zmysel vo výstavbe ďalších reaktorov nevidím ani ja.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Od jadra sa dobrovoľne odkláňa Nemecko, zároveň sa najbližšie roky čaká koniec uhlia. Spolu s oživením ekonomiky to už teraz malo priamy vplyv na zvýšenie cien energií. Nespôsobia zmeny, ktoré nás čakajú v budúcnosti, ďalšie výkyvy?

Súhlasím s tým, že oživenie po korone má do istej miery na súčasnej situácii svoj podiel. S čím nesúhlasím vôbec, je naratív ministra hospodárstva Richarda Sulíka, ktorý tvrdí, že ceny tlačí hore najmä Nemecko a jeho rozhodnutie skončiť s jadrom a uhlím.

Podľa mňa je jedným z hlavných dôvodov stúpania cien energií fakt, že nám Rusko nedodáva také množstvá plynu ako predtým. Príkladom je plynovod Jamal. Z predchádzajúcej kapacity sto miliónov kubíkov denne k nám v októbri tečie len 30.

Sme v situácii, keď nám Gazprom, ako nástroj zahraničnej politiky Putinovho režimu, priťahuje kohútiky, pretože chce dosiahnuť urýchlené povolenie prevádzky plynovodu Nordstream 2.

Preto zmeny, ktoré nás čakajú, treba brať ako príležitosť. Spravia nás nezávislými a ochránia nás od podobných výkyvov. Nemyslím si to len ja, ale aj šéf Medzinárodnej energetickej agentúry.

Minister Sulík však tvrdí, že Gazprom si svoje zmluvné podmienky plní do bodky.

V tomto konkrétnom bode si netrúfam hodnotiť vyjadrenia ministra Sulíka. Je možné, že Gazprom na Slovensko dodal to, čo mal, nevylučujem to. Nemám ani dôvod spochybňovať, že máme dosť plynu v našich zásobníkoch a zároveň dúfam, že minister robí všetko preto, aby zásoby boli dostatočné.

Chcem však poukázať na verejne prístupné informácie o dodávkach plynu do Európskej únie. Treba si uvedomiť, že máme jednotný, prepojený, európsky trh s energiami a ak niekde plyn chýba, cítime to aj my.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Nižšia DPH nestačí

Aj pri Fit for 55 existuje riziko, že ak sa zníži množstvo emisných povoleniek, ktoré firmy dostávajú zadarmo a zavedú sa emisné povolenky na budovy či dopravu, dodávatelia palív budú svoje náklady kompenzovať zvýšením cien. Aké opatrenia navrhujete, aby na zmeny nedoplatili obyčajní ľudia?

Znižovanie emisií musí byť nastavené tak, aby bolo spravodlivé k ľuďom. Ak bude existovať systém, v ktorom sa má za emisné povolenky platiť, peniaze, ktoré štát získa z ich predaja, by sa spolovice mali vracať naspäť ľuďom. Či už vo forme klimatického šeku, vratky, alebo dividendy.

Nerozumiem, prečo by mal znečisťovateľ len tak dostávať naspäť časť peňazí, ktoré platí za to, že poškodzuje životné prostredie.

Nestačili by nejaké dodatočné zľavy z energií? Napríklad nižšia DPH, ktorá sa spomína aj teraz?

Nie. Pretože pri zľavách, napríklad formou zníženej DPH na energie, by nedostal každý rovnako. Naopak, pri vratke by tie isté peniaze dostal najbohatší človek, ktorý vykuruje 15 bazénov, aj žena samoživiteľka niekde na juhovýchode. Takýto systém by nepriamo motivoval ľudí žiť ekologickejšie.

A čo s druhou polovicou peňazí?

Tú treba investovať do podpory výskumu a zelených riešení. Napríklad prostredníctvom Slovenského investičného holdingu, ktorý by ďalej investoval do inovatívnych firiem. Ďalej by sa peniaze mali dostať k samosprávam, podnikom a domácnostiam, aby za ich pomoci zvyšovali svoju energetickú efektívnosť.

Skryť Vypnúť reklamu

Firmy však volajú potom, aby peniaze z Envirofondu dostávali späť automaticky, ako istú kompenzáciu za vysoké ceny emisných povoleniek. Najmä teraz, keď ceny energií idú hore.

Cena emisných povoleniek nemôže za súčasné zvyšovanie cien energií a väčšina veľkých podnikov má dodávky elektriny a plynu zazmluvnené na roky dopredu. Preto síce vyplakávajú, no väčšiny sa súčasná situácia nijako nedotkne.

O tom, či sa nejaké percentá majú firmám vracať automaticky vo forme kompenzácií, treba diskutovať. Osobne však nerozumiem, prečo by mal znečisťovateľ len tak dostávať naspäť časť peňazí, ktoré platí za to, že poškodzuje životné prostredie.

Ak už nejaká forma kompenzácie má fungovať, treba ju podmieniť napríklad inováciami. Tie sa však dajú robiť aj z Modernizačného fondu, kde má Slovensko k dispozícii miliardy. V tomto prípade priemyselníci musia dať niečo aj zo svojho.

Myslím si, že efektívnejším riešením pre podniky je chystané uhlíkové clo. To dokáže naozaj zabezpečiť férovú súťaž.

Orbán je tragický príklad

Ľudia si hrozby klimatickej krízy stále dostatočne neuvedomujú. Čia je to chyba? Domácich politikov alebo naopak Únie?

Je to, žiaľ, stav typický pre Slovensko. V posledných voľbách sa tri zo štyroch vládnych politických strán tvárili, ako chcú chrániť klímu. Bohužiaľ, z ich vyjadrení, a nielen v prípade predstaviteľov strany SaS, mám dôvodné obavy, že šlo len o plané sľuby.

Dúfam, že verejnosť čo najskôr presvedčia o opaku a tiež v to, že už v najbližších voľbách pôjde o skutočný zápas v otázke, kto prinesie lepšie a spravodlivejšie riešenia na ochranu klímy a planéty.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

A čo Únia? Ľudia majú často pocit, že nové smernice a nariadenia prichádzajú len tak bez diskusie.

Európske inštitúcie, špeciálne komisia, majú podľa mňa problém v tom, že sa snažia veci komunikovať vyvážene a citlivo a nechcú zasahovať do vnútornej politiky a situácie v členských štátoch.

Preto napríklad niektoré vyjadrenia Komisie znejú príliš komplikovane a nereálne. Podľa mňa sa to dá robiť aj lepšie. A to hovorím napriek tomu, že si veľmi vážim prácu vedúceho Zastúpenia Komisie na Slovensku Ladislava Miku.

Na druhej strane, Únia nám predsa nediktuje, čo máme robiť. Slovensko, ako moderná, západná a demokratická krajina, spolurozhoduje o zákonoch jednej zo svetových veľmocí - Európskej únie. To si musíme doma uvedomiť a pristupovať k celej veci zodpovedne.

Populistické vyjadrenia autokratov, ako je maďarský premiér Viktor Orbán, sú tragickým príkladom toho, ako sa to nemá. Chcem, aby Slovensko bolo krajinou, ktorá si svoje miesto a zodpovednosť uvedomuje.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Riaditeľ Alltoys Roman Štrba.

Ak by bol štát firma, celá vláda by už dávno dostala výpoveď, tvrdí Roman Štrba.


1 h
Kníhkupectvo Panta Rhei v Bratislave.

Robí nám vrásky, že stále nepoznáme kompenzácie, vraví Michal Rajter.


11 h
Igor Rattaj

Lyžovanie nie je zdrojom nákazy, tvrdí.


a 1 ďalší 6. dec
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Pre zaočkovaných a tých, ktorí ochorenie Covid-19 prekonali, sa otvoria všetky obchody už v piatok 10. decembra.

Od pondelka ostane doma druhý stupeň a stredné školy.


3 h
Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.

Minister financií v parlamente odohral partičku binga s dôchodcami.


3 h
Mesto chce medzi Hornádom a Prešovskou cestou nové úrady, bývanie, parky, ale aj promenádu pri rieke.

Primátora inšpiroval známy pamiatkar.


a 1 ďalší 4 h
Skryť Zatvoriť reklamu