V treťom pilieri si sporí peniaze 900-tisíc Slovákov, čo je približne tretina pracujúcich. V dobrovoľnom sporení na dôchodok vidí ministerstvo práce pod vedením Milana Krajniaka (Sme rodina) veľký potenciál, preto chce jeho možnosti od roku 2023 rozšíriť.
Podľa plánu má vzniknúť nový osobný dôchodkový produkt, ktorý by mali popri doplnkových dôchodkových spoločnostiach (DDS) ponúkať aj dôchodkové správcovské spoločnosti, banky, poisťovne či obchodníci s cennými papiermi.
Na osobný dôchodkový produkt by mal prispievať štát takzvanou dôchodkovou prémiou v sume 60 až 100 eur v závislosti od výšky ročných príspevkov sporiteľa.
Asociácia DDS reformu kritizuje. Podľa nej prináša neférovú konkurenciu, ktorá bude mať uľahčené podmienky a nemusí plniť prísne investičné limity tak ako DDS.
„Ak by som išiel do absurdností, tak správca môže nakúpiť nehnuteľnosti, fyzické zlato, bitcoiny či pohľadávky telekomunikačných operátorov. Nedefinovanie investičných limitov sa u mňa nespája s pojmom stabilita a dlhodobá udržateľnosť,“ vraví v rozhovore pre INDEX prezident Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností Martin VIŠŇOVSKÝ.
Čo sa v rozhovore dozviete?
- Komu sa oplatí platiť si dobrovoľne príspevky do tretieho piliera?
- Oplatí sa sporiť len vtedy, keď zamestnancovi prispieva aj zamestnávateľ?
- Čo spôsobí zmena v zákone, ktorá do dobrovoľného sporenia na dôchodok vpustí ďalšie finančné subjekty?
- Prečo si v Česku sporí v treťom pilieri 85 percent pracujúcich, kým na Slovensku len tretina?
Ako vnímate pozíciu tretieho piliera v rámci dôchodkového systému? Bol dlhé roky v úzadí.
Ako malého bračeka či popolušku dôchodkového systému. Štát dlhé roky tvrdil, že je silný a paternalistický. Tvrdil, že na dôchodky vždy bude. Keď vznikol druhý pilier, jeho rétorika, že na dôchodky bude vždy, sa len posilnila.
Až pred niekoľkými rokmi začali odborníci intenzívnejšie upozorňovať na demografický vývoj na Slovensku, že dôchodky v budúcnosti môžu byť vážnym problémom. Dnes už vidíme, že miera náhrady klesá a je to pre mnohých ľudí nepríjemné.
Martin Višňovský (44)
- Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a následne absolvoval postgraduálne štúdium v oblasti práva cenných papierov na Trnavskej univerzite.
- Od roku 2002 pracoval v Slovenskej sporiteľni v oblasti retailu, neskôr v spoločnosti Cornhill Management. Od roku 2011 pôsobí v poisťovni NN (predtým ING), najskôr bol šéfom právneho oddelenia, potom sa stal členom predstavenstva.
- V súčasnosti je tiež prezidentom Prezídia Asociácie DDS.
Čo to znamená?
Ak človek odíde do dôchodku, dostane z pôvodného príjmu len istú časť. Pre človeka, ktorý doteraz pracoval, je to šok.
Zistí, že dôchodok má na úrovni 40 percent pôvodnej mzdy. Pritom býva stále v tom istom byte, oblieka sa a potrebuje jesť. Chodieval do Chorvátska na desať dní na dovolenku a zrazu by to mal počas dôchodku obmedziť, pretože nemá dostatok peňazí.
Príjmové nožnice sa budú v ďalších rokoch ešte rýchlejšie otvárať. To znamená, že rast miezd bude rýchlejší než rast dôchodkov a primeraná miera náhrady bude ďalej klesať. Je na pleciach každého, aby si sporil na dôchodok a aby sa sám zabezpečil.
Reforma nemyslí na živnostníkov
Minister práce Milan Krajniak ohlásil reformu, ktorá má zvýšiť atraktivitu tretieho piliera a prilákať nových sporiteľov. Čo si o nej myslíte?