Budúcoročný štátny rozpočet minulý týždeň schválila vláda. Jeho návrh, ktorý počíta s deficitom 4,94 percenta HDP, sa tak do parlamentu dostal len deň pred uplynutím zákonnej lehoty.
V tomto deficite je zarátaných aj vyše pol miliardy eur, ktoré však minister financií Igor Matovič (OĽaNO) podmienil schválením troch ústavných zákonov na ozdravenie verejných financií – dlhovou brzdou, výdavkovými stropmi a dôchodkovou reformou.
Matovičovi schválili rozpočet, Sulík dostal podmienku (otázky a odpovede) Čítajte Podľa štátneho tajomníka ministerstva financií MARCELA KLIMEKA je ich schválenie na novembrovej schôdzi parlamentu kľúčové. „Ovplyvniť to môže aj vnímanie Slovenska finančnými trhmi, ktoré od nás do istej miery výdavkové limity očakávajú,“ vysvetľuje v rozhovore pre INDEX.
Ak ústavné zákony nebudú schválené, Slovensko by v roku 2024 muselo hospodáriť vyrovnane. Pri súčasnom vyše sedempercentnom deficite to podľa Klimeka nie je reálne: „Muselo by dôjsť napríklad k zdvojnásobeniu dane (z príjmov právnických osôb – pozn. red.) alebo k zvýšeniu DPH o osem až deväť bodov.“
V rozhovore sa dočítate aj:
- Prečo vláda musí pre rozpočet novelizovať dôležité ústavné zákony.
- Čo by sa stalo, ak by zákon o rozpočtovej zodpovednosti ostal v pôvodnom znení.
- Či chce ministerstvo práce ešte stále predstaviť daňovo-odvodovú reformu a kde na ňu vezme peniaze.
- Prečo štát znížil platbu za poistencov štátu a čo sa stane, ak tieto peniaze nakoniec nemocnice budú potrebovať.
- Do akej miery sa štát v prípade investícií spolieha na peniaze z eurofondov a plánu obnovy a prečo to je riskantné.
Návrh rozpočtu síce vláda schválila, ale jeho finálna podoba bude závisieť od dohody v koalícii na schválení troch dôležitých ústavných zákonov. To nie je úplne bežné. Kedy máme očakávať dohodu?
Dohoda musí vzniknúť do začiatku decembra. Aby sa rozpočet stihol schváliť tento rok, ústavné zákony musí parlament odobriť na novembrovej schôdzi. Buď sa tak stane, alebo sa tak nestane. Ja osobne zatiaľ pracujem s verziou, že k ich schváleniu dôjde.
Koaličná SaS dlhodobo vyhlasuje, že dlhovú brzdu podporí, len ak sa nebudú zvyšovať dane. Najnovšie liberáli navrhli, aby sa schválili len výdavkové stropy a o ostatnom sa má ďalej diskutovať. Čo by to znamenalo pre dodatočnú polmiliardu eur v rozpočte?
