Úniky dokumentov Pandora Papers a pred piatimi rokmi aj Panama Papers odkryli praktiky, ktorými vplyvní boháči, celebrity i politici skrývajú svoj majetok v daňových rajoch.
Je to oveľa väčší problém, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Daňové raje a s nimi spojené daňové úniky nepriamo zasahujú aj do života bežných ľudí, ktorí poctivo odvádzajú dane a čakajú na lepšie služby štátu, kvalitnejšie nemocnice a školy.

Pred niekoľkými dňami sa krajinám združeným v organizácii OECD podarilo dosiahnuť kľúčovú dohodu, ktorú podporilo 136 zo 140 štátov sveta. Nepodporili ju len Keňa, Nigéria, Pakistan a Srí Lanka.
Jej výsledkom má byť zamedzenie fiktívneho presunu ziskov veľkých nadnárodných spoločností do daňových rajov. Dohoda sa týka aj nastavenia minimálnej globálnej dane na 15 percent pre firmy s príjmami nad 750 miliónov eur.
Výsledok rokovaní sa formoval dlhé roky a ide o kompromis, cez ktorý prepadnú mnohé veľké nadnárodné spoločnosti, využívajúce takzvanú daňovú optimalizáciu. Stále je to však výrazný posun v globálnom boji proti daňovým rajom.
„Je možné, že nadnárodné spoločnosti a daňové raje si nájdu cestičky, ako by mohli obísť aj tieto nové pravidlá. Ale ak mám byť optimistický, ekonomický model daňových rajov sa touto dohodou končí,“ tvrdí v rozhovore pre INDEX český ekonóm a expert na daňové systémy Petr JANSKÝ.
Čo sa v rozhovore dočítate?
- V čom spočíva revolučná dohoda takmer všetkých štátov sveta, ktorou chcú zamedziť daňovým únikom?
- Prečo sa k dohode pripojilo nakoniec aj Maďarsko, Írsko či Estónsko, ktoré firmám ponúkajú nízke dane?
- Ako fungujú daňové raje, z čoho zarábajú a čo firmám i jednotlivcom ponúkajú?
V čom spočíva globálna dohoda o zdaňovaní veľkých firiem?
Dohoda stojí na dvoch pilieroch. Prvý sa týka najväčších nadnárodných spoločností. Ak sú veľmi ziskové, časť ich zisku bude zdanená v krajine, kde predávajú svoje produkty a služby a vytvorili tržby.
Prerozdeľovať daňový základ bude približne osemdesiat globálnych spoločností s obratom nad 20 miliárd eur (v roku 2028 sa hranica môže posunúť na desať miliárd eur, pozn. red.) a ziskovosťou vyššou ako desať percent.
Považujem túto dohodu za revolučnú, ale rozpočtový vplyv na vyššie príjmy jednotlivých krajín bude pri prvom pilieri len obmedzený. Myslím si, že druhý pilier je významnejší a bude sa týkať väčšieho počtu firiem.
Druhou časťou dohody je minimálna 15-percentná sadzba dane z príjmov. Bude sa uplatňovať na oveľa vyšší počet firiem, ktorých globálny obrat prekračuje 750 miliónov eur. Ako by mal tento systém fungovať?
Predstavte si, že firma, ktorá sídli na Slovensku, reportuje zisky napríklad na Kajmaních ostrovoch, kde neplatí daň zo zisku. Finančná správa na Slovensku touto dohodou získava právo dodatočne zdaniť jej zisk 15 percentami. Ak teda firma reportuje zisk vo výške jeden milión dolárov, finančná správa na Slovensku by tam mohla na dani získať zhruba 150-tisíc dolárov.