BRATISLAVA. Pre väčšinu Slovákov je dôležité mať vytvorenú finančnú rezervu. Ako ukázal prieskum agentúry IMAS pre Erste Group, týka sa to až 85 percent z nich.
123 eur
Toľko si Slováci priemerne odložia na sporenie.
Za posledné štyri roky pritom tento podiel vzrástol o 15 percentuálnych bodov. Sporeniu podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka prikladajú väčšiu váhu ženy než muži a spomedzi vekových skupín prevláda tento pozitívny prístup najmä medzi mladými od 18 do 35 rokov.
Motivujú horšie časy
Najčastejším dôvodom sporenia je podľa prieskumu „odkladanie peňazí na horšie časy“. Ďalšie dôvody sa líšia v závislosti od veku respondentov. Až tri štvrtiny mladých od 15 až 35 rokov šetrí na väčšie nákupy ako dom, byt či auto.
U ľudí nad 60 rokov si zase viac ako polovica odkladá aj na výdavky spojené s vyšším vekom či ako rezervu do dôchodku. Približne tretina respondentov v každej vekovej skupine sporí na cestovanie a dovolenku.
Prevládajú sporiace účty
Najčastejšie si ľudia vytvárajú finančnú rezervu na sporiacich účtoch, ktoré využíva 7 z 10 opýtaných.
V posledných rokoch sa zvýšil záujem o investovanie do akcií, dlhopisov či (podielových) fondov, ktoré ako spôsob sporenia využíva viac než štvrtina ľudí. Naopak klesá záujem o stavebné sporenie, využívanie pokleslo aj pri vkladných knižkách.
Tretina respondentov si vytvára rezervu aj vo forme uschovanej hotovosti doma či v bezpečnostnom trezore.
Obmedzenia mali vplyv na nárast úspor
Pandémia výrazne obmedzila mobilitu, a tým aj možnosti míňania peňazí najmä v maloobchode či službách, čo prinieslo výrazný nárast miery úspor.
Z prieskumu vyplynulo, že mesačne si Slováci v tomto roku v priemere odložia 123 eur, čo je oproti tomu minulému nárast o 10 eur.
Keďže nutnosť úspor je najviac citeľná u mladých, aj priemerná mesačná rezerva je v tejto skupine najvyššia a dosahuje takmer 150 eur.
