BRATISLAVA. Prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok dopoludnia prijala v Prezidentskom paláci odborníkov z oblasti ekonómie či sociológie.
Po stretnutí vyhlásila, že Slováci síce čelia zdražovaniu, dobrou správou však je, že je to len dočasný jav.
Zdražovanie by sa malo zastaviť v budúcom roku
Druhou dobrou správou podľa nej je, že zároveň porastú aj mzdy. Upozornila na to, že zdražovanie má väčší vplyv na nízkopríjmových ľudí. Načrtla aj možné riešenia, napríklad zvýšenie príspevku na bývanie.
"Čelíme zdražovaniu, čelíme inflácii, ktorá bude ešte stúpať zhruba k hodnote piatich percent," povedala prezidentka.
Vyzdvihla však, že situácia by sa mala upokojiť počas budúceho roka. Takisto vyzdvihla očakávaný rast miezd zhruba na úrovni 5,5 percenta.
"Toto zdražovanie sa samozrejme dotkne každého z nás. Ale veľká skupina obyvateľstva ho výraznejšie vo svojich peňaženkách nepocíti. Zároveň je tu skupina obyvateľov, ktorých sa zdražovanie dotkne výrazne," uviedla prezidentka.
Státisíce ľudí v riziku chudoby
Podľa odborníkov je v riziku chudoby v súčasnosti okolo 800 000 ľudí, ktorí zdražovanie pocítia výraznejšie.
Prezidentka upozornila, že zdražovanie zrejme najviac pocítia rodiny s viac než troma deťmi, rodičia samoživitelia a dôchodcovia. "Zaujímavou informáciou je aj to, že viac ako 5,7 %, zhruba 370.000 ľudí nemôžu udržiavať teplo vo svojom obydlí z finančných dôvodov," poznamenala Čaputová.
Vyššia podpora na bývanie a ľudí v hmotnej núdzi
Medzi najvhodnejšími riešeniami kompenzácií zdražovania pre nízkopríjmových obyvateľov prezidentka vymenovala zvýšenie príspevku na bývanie, ktoré by mohlo byť adresnou pomocou pre tých, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi.
"Je ale potrebné, aby sa udiala aj zmena v definovaní toho okruhu osôb, ktoré tento príspevok poberajú, aby sa mohol týkať väčšieho okruhu ľudí, takzvanej pracujúcej chudoby," povedala prezidentka.
Podľa nej je potrebné uvažovať aj o zvýšení samotnej dávky v hmotnej núdzi pre ľudí, ktorí túto pomoc už poberajú.
Prezidentka upozornila aj na problematiku energetickej chudoby. V tomto kontexte je podľa nej potrebné zadefinovať kritériá pre stanovenie ľudí, ktorí sa nachádzajú v pásme energetickej chudoby. Načrtla, že by Slovensko malo pouvažovať nad zavedením novej dávky na pomoc ľuďom, ktorí do tohto pásma spadnú.
Hlavným zdrojom problému je cena plynu
Šéf Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR Juraj Valachy povedal, že hlavným zdrojom problému zdražovania energií je cena plynu, ktorá sa potom prelieva do cien elektriny.
Verí, že situácia sa budúci rok stabilizuje na úrovniach zhruba spred pandémie. "Keďže veríme, že je to dočasný problém, tak tá pomoc by mala byť adresnejšia a aj dočasne koncipovaná," spomenul Valachy s tým, že pomôcť teda treba nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva, ktorých táto situácia postihne výrazne.
Ľudí treba pripraviť
Riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP) Silvia Porubänová uviedla, že verejnosti sa priame dosahy zdražovania napríklad energií dotknú až po skončení vykurovacieho obdobia. "Práve preto treba vopred pripraviť ľudí na tieto dosahy," povedala.
Podľa nej sú ľudia v súčasnosti viac zaujatí vplyvmi očkovania proti ochoreniu COVID-19. "Toto teraz reálne zaujíma verejnú mienku," poznamenala. Ľudia podľa nej teraz budú zbierať informácie, a preto je dôležité komunikovať ťažké témy smerom k verejnosti veľmi transparentne.
Na margo energetickej chudoby odborníčka povedala, že na Slovensku existuje veľká časť ľudí, ktorá nie je schopná zaplatiť základné výdavky súvisiace s bývaním a energiami.
"Hovorili sme o tom, že bude nutné posilniť okruh prijímateľov dávok – či už príspevku na bývanie, alebo dávky v hmotnej núdzi – a uvažovať o nových typoch benefitov, ktoré priamo súvisia s nedostatkom kúpnej sily, pokiaľ ide o energie," uviedla Porubänová a dodala, že ide o to, aby sa ľudia zbytočne nezadlžovali cez nebankové subjekty.
Ohrození sú dôchodcovia aj rodiny
Riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie Štatistického úradu SR Ľudmila Ivančíková novinárom po stretnutí povedala, že na Slovensku je okolo 14,6 percenta, respektíve zhruba 800 000 ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením.
"Ak hovoríme o ľuďoch, ktorí sú v príjmovej chudobe, tak tam je to okolo 630 000," vyčíslila a dodala, že inak sa zdražovanie dotkne napríklad starších ľudí žijúcich osamote alebo domácností s viac než troma deťmi či domácností, kde je jeden rodič a jedno dieťa. "To sú najrizikovejšie skupiny v rámci Slovenska," zhrnula Ivančíková.
