Ochranár: Agresivita ľudí sa stupňuje, Kollárove vyjadrenia sú nebezpečné

Štátne pozemky v národných parkoch by sa mali presunúť pod správu ochranárov, mala by sa v nich obmedziť ťažba dreva a zvýšiť ochrana prírody. Počíta s tým návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny z dielne ministerstva životného prostredia.

Reforma národných parkov priniesla odpor regiónov, ktoré sa obávajú o pracovné miesta. K ich náladám sa pridali aj niektorí politici, napríklad predseda Sme rodina Boris Kollár. Pred pár dňami sa dohodol ústupok, ktorého výsledkom je zmiernenie reformy.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Reforma národných parkov sa posúva na apríl budúceho roka Čítajte 

Pod Štátnu ochranu prírody prejdú k 31. marcu 2022 len dva národné parky, v ktorých už prebehla zonácia - Slovenský raj a Pieniny. V ostatných národných parkoch prejdú pod ochranárov len územia v 4. a 5. stupni ochrany.

„Reforma mala byť spätá s konkrétnymi projektmi v regiónoch, ktoré mali byť už v tomto čase nachystané. Postaviť sa mala v národnom parku napríklad škola v prírode, interaktívne informačné centrum a mali sa už školiť ľudia, ktorí by v národnom parku pracovali. Ak by ľudia videli tieto projekty, skôr by uverili, že nejaká alternatíva k súčasnému stavu existuje,“ tvrdí v rozhovore pre INDEX Erik BALÁŽ.

Aktivista a ochranár pred mesiacom ohlásil, že odchádza z politickej strany Spolu, za ktorú kandidoval v minulých parlamentných voľbách.

Je zástancom minimálneho zásahu človeka do prírody, ktorá ochranu ľudí nepotrebuje. Vraví, že najväčšou hrozbou pre lesy je činnosť človeka, ktorý staré prirodzené lesy vyrúbal, čím zanikla biodiverzita: „S týmto procesom nemala nič spoločné klimatická zmena.“

V sérii rozhovorov Moderná krajina - návod, ako zlepšiť Slovensko vám prinášame názory slovenských podnikateľov, ekonómov a osobností, ako posunúť Slovensko dopredu. Projekt pripravujeme v spolupráci so spoločnosťou FinStat.

Čo pre vás predstavuje les?

Je to fascinujúce prostredie. Viem v ňom čítať veľa príbehov, ktoré sa v ňom prebiehajú. Je pre mňa fascinujúce sledovať život lesa, medvede, hlucháne, ako sa vyvíja pôda, ako stromy medzi sebou komunikujú.

Nielenže chodím do lesa, ale veľa o nich čítam a stretávam sa s vedcami, ktorí sa venujú vývoju lesa. Snažím sa pochopiť les a vedomosti posúvam cez knihy, filmy alebo podcasty širšej verejnosti.

Prečo aktivizmus a ochrana prírody?

S rodičmi som odmalička chodil do lesa alebo k rieke Belá. Je to divoká rieka, z ktorej sme kedysi pili vodu a každý rok menila svoje koryto. Od detstva som to považoval za niečo prirodzené a dané. Keď som videl regulovanú rieku a prírodu, uvedomil som si, že to nie je tá pravá príroda, ktorú som poznal v detstve.

Ako tínedžer som stopoval vlkov. Niekoľko rokov som za nimi chodil, poznal ich teritórium či spôsoby lovu. Jedného dňa svorku vlkov poľovníci vystrieľali, čo mnou pohlo.

Boli to prvé momenty, keď som sa začal venovať ochrane prírody. Niečo podobné sa stalo v Tichej doline, kam som chodieval, prespával v lese a pozoroval divoké zvieratá. Zrazu sa v nej začalo ťažiť drevo.

Ochranár Erik Baláž. (zdroj: Archív E.B. )

V akom stave sú naše lesy?

Oproti minulosti ubudlo množstvo starých lesov, najviac v národnom parku Nízke Tatry. V nadmorskej výške nad 1200 metrov boli takmer všetky lesy vo veľmi dobrom stave. V roku 2004 však prišla kalamita, ktorá sa využila ako zámienka na ťažbu dreva. Dnes už väčšina týchto lesov neexistuje.

Starých lesov, ktoré sú blízke pralesom, výrazne ubudlo vo všetkých pohoriach. Začalo sa to postupným výrubom lesov od 70. rokov minulého storočia a proces sa v posledných rokoch zrýchlil.

Záujmy developerov a ochrana prírody

Pred časom ste povedali, že o národných parkoch môžeme viesť odborné debaty, ale v skutočnosti je to len o pár skupinách ľudí, ktoré si presadzujú svoje záujmy. Kto sú tie záujmové skupiny?