Akciové trhy sú po kratšej prestávke v septembri v ohromnej forme. Trhom sa ženie eufória, ktorá súvisí s dopovaním lacnými peniazmi od centrálnych bánk a dobrými hospodárskymi výsledkami amerických spoločností.
Medzi ne patria predovšetkým Apple, Microsoft, Alphabet, Amazon či Facebook. Podiel týchto gigantov v indexe S&P 500 je obrovský a tvorí až 23 percent. Ich sila tak dokáže pohnúť celým indexom.
Dobrá nálada sa podpisuje pod vzostup cien špekulatívnych aktív, kam analytici radia napríklad akcie spoločnosti Tesla (aktuálne vyše 1200 dolárov za akciu, čo je dvakrát viac než v lete) alebo kryptomien na čele s bitcoinom.
Burzové indexy na maxime
Dow Jones index prekonal rekordnú hodnotu 36-tisíc bodov a od začiatku roka sa posilnil o pätinu, S&P 500 hlási nové maximum a od januára narástol o 25 percent, Nasdaq o 60 percent či nemecký index Dax o 15 percent.
Optimizmus je viditeľný pri indexe VIX, ktorý je známy ako index strachu a meria volatilitu trhu. Čím sú jeho hodnoty vyššie, tým je u investorov vyššia nervozita. V súčasnosti sa pohybuje okolo hodnoty 16, preto o nervozite na trhu niet ani stopy, čo je trošku zvláštne.
Zdá sa, že strach z inflácie, drahej ropy, energií či problémy v dodávateľských reťazcoch trh blahosklonne prehliada. Je otázkou času, kedy sa ukáže, či tieto problémy trh ignoruje oprávnene.
Investori sú presvedčení, že inflácia i dodávateľské problémy sú krátkodobou anomáliou, čo sa odzrkadľuje aj pri vývoji cien komodít – od ropy až po kovy ako meď. Ich aktuálne ceny sú extrémne vysoké, ale ceny na futures (napríklad na budúci rok) sú už o dosť nižšie, čo predznamenáva, že rok 2022 bude o niečo normálnejší.
Ľudia si môžu vyberať, kde chcú pracovať
Pozitívom pre akciové trhy je rastúca spotreba amerických aj európskych domácností, ktoré majú vyššie úspory i peniaze na rozhadzovanie. Aj z hospodárskych výsledkov amerických firiem je evidentné, že sa im skutočne darí prenášať vyššie náklady na spotrebiteľa.
Rizikom pre firmy je americký trh práce, ktorý umožňuje vyberať si pracovné miesto. Firmy na americkom trhu nemajú obsadených až 10,4 milióna pracovných miest, ktoré sú zverejnené na pracovných portáloch, pričom nezamestnaných bolo v septembri len 7,7 milióna ľudí. Zjednodušene povedané, kto chce pracovať v USA, prácu si nájde.
Navyše každý mesiac z pôvodnej práce dobrovoľne odchádzajú približne štyri milióny Američanov, čo ešte posilňuje tlak na rast miezd najmä v službách a na menej platených pozíciách.
Zasiahnuť môže len Fed
Investori sa neobávajú ani výraznejších zásahov centrálnych bánk, ktoré deklarujú, že kohútiky lacných peňazí neuzavrú. V prípade Európskej centrálnej banky (ECB) to ani nie je aktuálna téma, v prípade americkej centrálnej banky Fed bol ohlásený tento týždeň takzvaný tapering.
Ide o začiatok obmedzovania programu nákupu dlhopisov. Nie je to žiadna hrozná správa. Fed ním len zníži tempo nákupov dlhopisov o 15 miliárd dolárov mesačne zo súčasných 120 miliárd.
S možným zvyšovaním úrokových sadzieb začne až vtedy, keď tento program úplne uzavrie. Pokiaľ tempo znižovania Fed nezmení a každý mesiac zníži tempo odkupov dlhopisov o 15 miliárd, nákupy by mohli úplne skončiť v júni budúceho roka.
To už môže mať vplyv na akciové trhy. Keď Fed prestane s nákupom dlhopisov, z trhu zrazu zmizne veľký hráč, ktorý vysával miliardami z trhu dlhopisy. Zároveň federálna vláda naďalej funguje na dlh a emituje pre svoju existenciu a investičné chúťky ďalšie dlhopisy.
Slabší dopyt záujem o dlhopisy po odchode Fedu tak môže tlačiť výnosy z dlhopisov nahor. Rastúce výnosy môžu teoreticky viesť investorov k presúvaniu peňazí z akciového trhu do bezpečnejších dlhopisov, ktoré pri raste výnosov získavajú na atraktivite.
Čo sa na akciovom trhu udeje, ukážu najbližšie mesiace. INDEX oslovil do ankety štyroch analytikov:
- Ján Cepák, analytik spoločnosti Patria
- Tomáš Pfeiler, portfólio manažér spoločnosti Cyrrus
- Michal Stupavský, analytik spoločnosti Conseq Investment Management
- Stanislav Pánis, analytik J&T Banky
Odborníkom sme položili nasledujúcu otázku:
