Píše sa rok 1999 a privatizér a prominentný člen Mečiarovho Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimír Poór má toho evidentne dosť. Je nechceným stredobodom pozornosti, jeho meno sa na verejnosti skloňuje každý druhý deň.
Médiá a politici rozoberajú osud Nafty Gbely, ktorú podnikateľ vlastní. Hovoria o privatizačných machináciách, o tunelovaní.
V slabej chvíli Poór oznamuje, že s podnikaním končí. Zastrája sa, že predá podiely vo všetkých svojich podnikoch. „Proti štátnej moci sa nedá bojovať,“ hovorí a dodáva, že vie, čo ho v najbližších dňoch čaká.
O pár hodín na to ho zadrží polícia. Súd ho síce odmietne vziať do väzby, no Poór je aj tak na dne a opúšťa Slovensko.
Eštebák, lobista, oligarcha. Éra Juraja Širokého sa končí Čítajte Aj tieto udalosti prispejú k tomu, že hľadá nového spojenca, keďže jeho „chlebodarca“ Vladimír Mečiar stratil vplyv. A tak, keď koncom roka 1999 Robert Fico zakladá novú politickú stranu Smer, Poór od neho nie je ďaleko. V ďalších rokoch už môže rozdávať úsmevy. Stávka na nového koňa vyšla.
Niekedy mal šťastie, inokedy zasa vedel dobre vyhodnotiť situáciu. Príbeh Vladimíra Poóra rozoberá INDEX v ďalšej časti seriálu Oligarchovia.
Zvážal babky-demokratky na mítingy
Podnikateľský príbeh Vladimíra Poóra je najmä v jeho začiatkoch zahalený otáznikmi. Vie sa, že pred Nežnou revolúciou sa živil ako čašník a krčmár. Až do polovice deväťdesiatych rokov bol v podstate neznámou osobou.
