BRATISLAVA. Návrh rozpočtu verejnej správy pre roky 2022 – 2024 je realistický len v prvom roku. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladá deficit nižší o 0,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), teda približne o 500 miliónov eur, v porovnaní s odhadom vlády. Zároveň očakáva výrazne nižší deficit v tomto roku, a to o 1,2 percenta.
Rozpočet bez dôchodkovej reformy však zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Vyplýva to z hodnotenia návrhu rozpočtu verejnej správy, ktoré v pondelok na tlačovej konferencii predstavil predseda rady Ján Tóth.
Treba trvalé opatrenia
Rada konštatuje, že návrh neobsahuje skutočné viacročné rozpočtovanie. Pre roky 2023 a 2024 identifikovala významné riziká, ktoré vyplývajú z nedostatočného špecifikovania alebo neuvedenia opatrení na dosiahnutie rozpočtových cieľov.
Podľa odhadu rozpočtovej rady by sa v rokoch 2023 a 2024 bez týchto opatrení deficit znížil len na 3,9 percenta HDP, vláda však cieli deficity 2,7, respektíve 2,6 percenta HDP. Na to, aby bol rozpočet realistický aj v strednodobom horizonte, vláda podľa rady musí predstaviť dodatočné trvalé opatrenia na úrovni 1,3 percenta HDP.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť podotýka, že aj v prípade dosiahnutia vládou stanovených fiškálnych cieľov sa dlhodobá udržateľnosť zlepší len prijatím avizovaných reforiem.
Pri dlhodobej udržateľnosť označil Tóth ako kľúčové prijatie dôchodkovej reformy. "Je nevyhnutné zlepšiť finančnú stabilitu dôchodkového systému znovuzavedením dôchodkového automatu. Aby sa už neopakoval scenár výrazného zhoršenia dlhodobej udržateľnosti, ako sa to dialo v predkrízovom období, je dôležité prijať ústavné ukotvenie výdavkových limitov a zefektívnenie účinnosti dlhovej brzdy," zdôraznil Tóth.
Radou odhadovaný vývoj deficitu spolu so zníženou likvidnou rezervou zabezpečí stabilizáciu dlhu, nie však jeho znižovanie. Dlh sa pri takomto vývoji stabilizuje nad horným limitom dlhovej brzdy blízko hranice 60 percent HDP.
Matovičovi schválili rozpočet, Sulík dostal podmienku (otázky a odpovede) Čítajte Nulové konsolidačné úsilie v rokoch 2023 a 2024
V budúcom roku bude podľa rozpočtovej rady na ekonomiku reštrikčne pôsobiť znížená dostupnosť verejných zdrojov, keďže výpadok jednorazových opatrení na strane dopytu bude len čiastočne kompenzovaný zvýšeným prílevom eurofondov. Odhady už v súčasnosti nerátajú s prehrievaním ekonomiky v roku 2022.
"Rozpočtová politika v roku 2022 by mala byť opatrná a sledovať makrovývoj, či ten trend zhoršovania bude pokračovať alebo dosiahneme stabilizáciu," poznamenal Tóth.
Ak by došlo k opätovnému zhoršeniu pandemickej situácie, vláda by mala reagovať jednorazovými adresnými stimulmi a zrýchleným čerpaním eurofondov aj nad rámec rozpočtovaných objemov, ale zároveň sa vyhnúť zvyšovaniu trvalých výdavkov.
Rada očakáva výrazne nižší deficit v tomto roku, ale táto úspora sa neprenáša dostatočne aj do budúceho roka. Existujú teda podľa rady veľké riziká, že samotný rozpočet pre budúci rok môže znamenať príliš veľké uvoľnenie konsolidačného úsilia.
V prípade potvrdenia predpokladaného lepšieho vývoja verejných financií v roku 2021 by preto vláda mala zvážiť adekvátne zníženie tohto uvoľnenia. V opačnom prípade tento vývoj sťaží plnenie cieľov pre roky 2023 a 2024.
Rozpočtová rada konštatuje, že vláda v rokoch 2023 až 2024 vyvinie takmer nulové konsolidačné úsilie, hoci prognózované prehrievanie ekonomiky vytvorí vhodné podmienky pre výraznejšiu konsolidáciu najmä v roku 2023.
Scenár predpokladá prijatie fiškálnych reforiem
Scenár Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vychádza z medializovaných informácií a predpokladá prijatie dvoch z troch fiškálne významných reforiem, a teda použitie dvoch tretín z alokovanej výdavkovej rezervy v rozpočte.
Počíta s prijatím výdavkových limitov a zlepšením finančnej stability dôchodkov, v predpokladoch nie je prijatie dlhovej brzdy. V takom prípade by sa dlhodobá udržateľnosť zlepšila o 0,4 percenta HDP, ale len ak sa prijmú zmeny v dôchodkoch podľa plánu obnovy.
Rada upozorňuje, že v prípade neprijatia kľúčových dlhodobých reforiem by rozpočet viedol k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti, a to aj v prípade, ak by sa ušetrila celá rezerva alokovaná na dodatočné výdavky podmienené prijatím reforiem.
Ak by sa mal vplyv neprijatia fiškálnych reforiem plne kompenzovať, ciele deficitu rozpočtu by sa podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť museli znížiť v roku 2022 na úroveň 4 percent HDP. Na vierohodné a trvalé zníženie deficitu pod hranicu 3 percent HDP a zníženie rizík udržateľnosti bezpečne do pásma stredného rizika by podľa rady bolo potrebné okrem prijatia dôchodkovej reformy podľa plánu obnovy aj špecifikovať dodatočné konsolidačné opatrenia na úrovni 1 – 1,5 percenta HDP (1,1 až 1,7 miliardy eur).
