Železničná trať medzi Prievidzou a Novými Zámkami je dlhá 113 kilometrov a je jedným z kľúčových železničných úsekov na Slovensku, ktorý nie je elektrifikovaný. Keď ju jeden cestujúci prejde celú, dieselový vlak vyprodukuje len zaňho približne desať kilogramov emisií oxidu uhličitého.
Elektrifikácia trate, ktorá má 39 zastávok a leží na nej aj mesto Nitra, by stála 150 miliónov eur, a preto je jednou z prvých, po ktorých by na Slovensku mohli jazdiť vodíkové vlaky.
So zavedením vodíkového pohonu na tejto trati počíta akčný plán, ktorý má nadviazať na nedávno schválenú Národnú vodíkovú stratégiu.
Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom grantu Európskeho parlamentu. Tento článok odráža výlučne názory autorov a Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií."Ak všetko pôjde podľa predpokladov, skúšobná prevádzka vodíkových vlakov by sa mohla začať na trati Nové Zámky – Prievidza v roku 2025," hovorí Tomáš Kováč, hovorca ZSSK, s tým, že projekt plánujú spolufinancovať z eurofondov.
Zavedením vodíkových vlakov do prevádzky by ZSSK ročne usporila až šesťtisíc ton CO2. Navyše, elektrické jednotky s vodíkovými palivovými článkami sú už dnes z pohľadu prevádzkových nákladov minimálne o päť percent výhodnejšie ako dieselové.
Primárnym plánom ZSSK je podieľať sa na prestavbe a modernizácii existujúcich dieselových lokomotív na elektrické, napájané z vodíkových palivových článkov s využitím zeleného vodíka.
Budúcnosť vodíka?
Práve vodík je jedným z nástrojov zvyšovania efektívnosti energetických procesov, pričom Slovensko má veľké ambície využiť svoj potenciál v tejto oblasti. Slovenskí vedci a dizajnéri už vyvinuli vodíkové auto aj autobus, ktoré aktuálne prezentujú na medzinárodnej výstave EXPO 2020 v Dubaji.
Bola prijatá aj Národná vodíková stratégia, po ktorej bude nasledovať prijatie akčného plánu už s konkrétnymi opatreniami a investičnými príležitosťami.
"Vodík je budúcnosť a chceme byť na to pripravení, keďže jedným z efektov zavedenia vodíka ako paliva budúcnosti je výrazné zníženie emisií. Ak chceme mať v roku 2050 uhlíkovo neutrálnu ekonomiku, bez vodíka to nepôjde," hovorí minister hospodárstva Richard Sulík. Sám je veľkým zástancom vodíkových technológií. Z dlhodobého hľadiska vidí v tomto smere pre Slovensko obrovskú perspektívu.
Vodíkové technológie sú pre Slovensko aj cestou k zníženiu závislosti od dvoch fosílnych strategických surovín, ropy a zemného plynu. Naša krajina je jednou z troch najpriemyselnejších ekonomík EÚ s významným podielom plynofikácie. Hľadanie novej vhodnej alternatívy ako paliva predovšetkým v oblasti dopravy, akumulácie elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov prinesie elimináciu vzniku skleníkových plynov.
"Práve vodíkové riešenia budú významne pomáhať prechodu na OZE a ich rozsiahlemu využitiu v našom priemysle," hovorí Peter Blaškovitš, generálny riaditeľ Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. "Vodík môže poskytnúť odpovede na aktuálne otázky v oblasti energetiky, medzi ktoré patrí útlm, ale aj vyčerpateľnosť fosílnych palív."
Národný a akčný plán
Výrobná schéma výroby vodíka (zdroj: TeHo Topoľčany)Jedným z účinných opatrení na dosiahnutie cieľov Parížskej klimatickej dohody do roku 2050 je podpora vodíkových technológií. Slovensko ako jeden z jej signatárov prijalo 25. júna 2021 Národnú vodíkovú stratégiu s prívlastkom Pripravení na budúcnosť.
Tá definuje rámec pre prechod na nízkouhlíkový priemysel. Po nej bude nasledovať prijatie akčného plánu, čo sa očakáva v nasledujúcich mesiacoch. Ten bude definovať opatrenia, pomocou ktorých sa bude napĺňať obsah Národnej vodíkovej stratégie SR.
"Bude zahrnovať komplexný vodíkový reťazec od výroby vodíka cez jeho prepravu a distribúciu, skladovanie až po jeho využívanie v priemyselných a dopravných technológiách. Dôležitou časťou bude oblasť aplikovaného výskum, vývoja a vzdelávania pre vodíkové aktivity v podmienkach Slovenska," hovorí Juraj Sinay, koordinátor vodíkových technológií na Slovensku a profesor Technickej univerzity v Košiciach.
Jednotlivé opatrenia budú zahŕňať stanovenie termínov na ich realizáciu, určenie zodpovednosti rezortných inštitúcií za ich naplnenie a finančné zdroje, z ktorých bude možné naplnenie obsahu opatrení podporiť.
Zelený vodík ako výzva
Aby sa vodík využíval ako alternatívne palivo znižujúce emisie, treba ho vyrábať "zeleným" spôsobom. To znamená výrobu elektrickej energie využívanej na elektrolýzu vody obnoviteľným spôsobom.
Pripravovaný akčný plán predpokladá inštaláciu elektrolyzérov na výrobu zeleného vodíka s výkonom niekoľko kW v rôznych regiónoch Slovenska. Analýzy, ktoré má ministerstvo hospodárstva k dispozícii, však ukazujú, že v podmienkach Slovenska nebude dostatok elektriny z obnoviteľných zdrojov na výrobu dostatočného množstva vodíka,najmä zo strednodobého a z dlhodobého hľadiska.
"V prípade, že potreba priemyslu Slovenska presiahne možnosti výroby zeleného vodíka z vlastných zdrojov, počíta akčný plán predovšetkým s dovozom z krajín, kde je dostatok energie z obnoviteľných zdrojov energie, napríklad zo škandinávskych krajín a v budúcnosti z Ukrajiny. Predpokladá sa však, že tento stav nastane na Slovensku v horizonte roku 2030," hovorí Katarína Matejková, hovorkyňa ministerstva hospodárstva.
Slovenské spoločnosti pôsobiace v oblasti skladovania a tranzitu zemného plynu už pracujú na adaptácii svojich infraštruktúr na vodíkovú budúcnosť, ako aj na výrobu "modrého" vodíka. Tento vodík, takisto ako takzvaný šivý vodík, sa vyrába zo zemného plynu, ale výrobný proces zahŕňa zachytávanie a uskladňovanie CO2, ktorý pri jeho výrobe vzniká, a môže byť tak využívaný v prechodovom období.
Vodíkové čerpacie stanice
Keďže Slovensko počíta s využívaním vodíka v doprave, Slovenska informačná a energetická agentúra už pracuje na budovaní prvých dvoch vodíkových čerpacích staníc. Jedna z nich by mala stáť v Bratislave. Vzhľadom na to, že proces verejného obstarávania stále prebieha, agentúra odmietla špecifikovať, kedy budú spustené do prevádzky, ako aj ich parametre.
"Cieľom riešení je prezentovať inovatívne riešenia v priemysle. Výstavba siete čerpacích staníc je predovšetkým záležitosťou hospodárskych subjektov. Preto je potrebná dôsledná príprava, aby v budúcnosti mohli vznikať aj podporné mechanizmy na rozvoj infraštruktúry," uviedol Blaškovitš.
Okrem týchto dvoch čerpacích staníc by v dohľadnom čase mohlo na Slovensku pribudnúť ďalších 40. Zámer na pokrytie územia Slovenska vodíkovými čerpacími stanicami a vlastnou výrobou zeleného vodíka predstavila na stránke Národnej vodíkovej asociácie Slovenska banskobystrická spoločnosť BCF Energy.
Stanice by mali byť súčasťou koncernu Benzinol Slovakia. Vodík má byť vyrábaný elektrolýzou v plánovaných štyroch prevádzkach BFC Energy v Modrom Kameni, Pezinku, Malackách a Trenčíne. Dennú produkciu zeleného vodíka v týchto fabrikách firma odhaduje na 4000 kilogramov.
"Plánovaná spotreba elektrickej energie sa bude pohybovať na úrovni približne 80 gigawatthodín (GWh), uviedol pre TASR Ján Kara z BFC Energy. Firma chce túto zelenú elektrickú energiu získať z vlastných solárnych parkov, ale aj nákupom od ďalších výrobcov.
Firma už pripravuje výstavbu solárnych elektrární na ploche viac ako 230 hektárov. Tu už podľa riaditeľky spoločnosti BCF Energy Eriky Karovej prebiehajú aj prípravné a projekčné práce. Celkovú investíciu odhadli na viac ako 110 miliónov eur. Kompletnú výrobu a predaj vodíka plánuje spoločnosť spustiť v rokoch 2023 až 2024.
