Slovenské energetické spoločnosti už niekoľko rokov vnímajú vodík ako novú príležitosť v rámci energetického sektora. Skúmajú nielen možnosti skladovania alebo prepravy vodíka, ale aj výroby vodíka. Nie je však vodík ako vodík.
"My sme tí, ktorí sa musia prispôsobiť. Preto s predstihom robíme tieto výskumné aktivity a ak budú potrebné investície, sme pripravení ich zrealizovať tak, aby sme boli súčasťou tejto energetickej infraštruktúry," hovorí generálny riaditeľ spoločnosti Nafta Martin Bartošovič.
Skladovanie vodíka
Pološtátna spoločnosť Nafta, ktorá vo vyťažených ložiskách na Slovensku prevádzkuje podzemné zásobníky plynu s celkovou kapacitou 27,7 TWh, momentálne rozvíja viaceré smery ohľadom využívania vodíka. Skúma skladovanie stopercentného vodíka, respektíve v zmesi so zemným plynom, v podzemných zásobníkoch, ako aj na takzvanú metanizáciu.
Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom grantu Európskeho parlamentu. Tento článok odráža výlučne názory autorov a Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.V rámci prvého smeru zameraného na skladovanie vodíka je Nafta partnerom v dvoch projektoch financovaných Európskou komisiou prostredníctvom fondov FCH JU (Fuel Cells and Hydrogen Joint Undertaking), HYUSPRE a HYSTORIES. Ich cieľom je preskúmanie vplyvu vodíka na porézne typy vyťažených ložísk, teda takých, aké sa nachádzajú aj na Slovensku .
Výskum je realizovaný prostredníctvom výskumných inštitúcií a univerzít z celej EÚ a konzorciá dopĺňajú priemyselní partneri – prevádzkovatelia podzemných zásobníkov zemného plynu.
"Okrem posúdenia vplyvu vodíka na ložisko je cieľom projektov vytvorenie modelu potrebných zásobníkov do budúcnosti vzhľadom na klimatické ciele EÚ, rozvoj obnoviteľných zdrojov, miesta výroby a spotreby atď. Projekty budú ukončené v roku 2022, respektíve v roku 2023," hovorí Martina Štecová, hovorkyňa spoločnosti Nafta.
Možnosti skladovania vodíka v podzemných geologických štruktúrach sa odlišujú v závislosti od typu štruktúry. Nafta bola od roku 2014 partnerom v projekte SunStorage, v rámci ktorého bola uskladnená zmes zemného plynu a vodíka s koncentráciou desať objemových percent v poréznych štruktúrach. V súčasnosti sa v rámci projektov skúmajú možnosti skladovať vyššie koncentrácie H2 v takomto type zásobníkov.
"V rámci nášho projektu vo výzve IPCEI chceme realizovať výskum maximálnej možnej koncentrácie, ktorú by bolo možné uskladniť – teda laboratórne testy budú realizované do 100 % vodíka, pričom v druhej fáze projektu sa plánujú výsledky laboratórneho výskumu overiť priamo na konkrétnej geologickej štruktúre. Treba povedať, že vodík sa už v minulosti skladoval vo forme svietiplynu v niektorých zásobníkoch v EÚ,"“ hovorí Štecová.
Druhým smerom, ktorý Nafta rozvíja, je využitie vodíka na ložiskovú metanizáciu realizovanú prostredníctvom metanotrofných baktérií, ktoré sú prítomné v ložisku.
"Teda do ložiska by sa vtláčala zmes vodíka a oxidu uhličitého, baktérie by tieto plyny premenili na metán," vysvetľuje Štecová.
Tento smer nie je zatiaľ úplne preskúmaný. Nafta je partnerom v jednom z projektov zameraných na túto oblasť v Nemecku. Konkrétne ide o projekt BIO-UGS, ktorého cieľom je práve posúdenie možnosti využitia ložísk ako mikrobiálnych reaktorov na transformáciu CO2 a H2 na metán. Projekt financuje nemecká vláda a mal by byť ukončený v roku 2023.
Preprava vodíka
Ďalšou pološtátnou spoločnosťou, ktorá chce preraziť na trhu s vodíkom, je prevádzkovateľ prepravnej siete Eustream. Pripojil sa už k niekoľkým medzinárodným iniciatívam s hlavným cieľom – prispôsobiť časť svojich kapacít na prepravu vodíka. Do roku 2023 chce byť technologicky pripravený prijímať do svojej sústavy vodíkové zmesi až do päť percent a v budúcnosti plánuje vyčleniť jedno zo svojich potrubí na prepravu čistého vodíka.
"Náš robustný prepravný systém ponúka flexibilnú a cenovo dostupnú možnosť ako prepravovať zelenú energiu pre európske trhy. Sme odhodlaní pripraviť našu sieť na prepravu vodíka a významne tak podporiť dekarbonizačné úsilie EÚ," hovorí generálny riaditeľ spoločnosti Eustream Rastislav Ňukovič.
V rámci medzinárodného partnerstva priemyselných podnikov na výrobu a dodávky zeleného vodíka, ktorého členom je aj Eustream, "H2EU+Store" sa bude v budúcnosti vodík vyrobený na Ukrajine zo slnečnej a veternej energie prepravovať cez tranzitnú sieť Eustreamu do Rakúska a Nemecka a uskladňovať na sezónny dopyt v strednej Európe.
Spoločná iniciatíva štyroch stredoeurópskych plynárenských spoločností Central European Hydrogen Corridor sa zas zameriava na rozvoj vodíkovej "diaľnice" v strednej Európe. Bude slúžiť na prepravu vodíka z perspektívnych produkčných oblastí na Ukrajine. Takto vyrobený vodík sa bude cez Slovensko a Českú republiku prepravovať do oblastí budúceho veľkého dopytu po vodíku v Nemecku a EÚ.
Výroba vodíka spôsobom šetrným k životnému prostrediu
Aby využívanie vodíka malo zmysel s ohľadom na životné prostredie, musí sa vyrábať ekologickejším spôsobom ako dnes. Zelený vodík, vyrábaný elektrolýzou z vody za pomoci elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, zanecháva v porovnaní s inými spôsobmi výroby vodíka najmenšiu uhlíkovú stopu.
Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS), ktorá bola v roku 2009 založená pre vybudovanie nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach, už predstavila konkrétny plán na výrobu zeleného vodíka. Vo svojom areáli plánuje postaviť fotovoltický park. Vyrobená zelená elektrina by sa následne využívala na elektrolytickú výrobu zeleného vodíka.
"Keďže projekt výstavby nového jadrového zdroja sa aktuálne nachádza v útlmovom režime, JESS hľadá ďalšie možnosti jej uplatnenia na trhu a prichádza s cieľom rozšíriť predmet podnikania o oblasť energetiky, ktorá sa venuje výstavbe a prevádzkovaniu obnoviteľných zdrojov energie a výrobe vodíka," uvádza rezort hospodárstva, ktorého JAVYS kontroluje 51 percent v spoločnosti JESS, v schválenom návrhu na rozšírenie predmetu jej podnikania.
Navyše, Eustream a Nafta sú spolu so spoločnosťami RWE a EP Infrastructure partnermi v projekte výroby modrého vodíka na Slovensku. Princíp je jednoduchý: vodík by sa vyrábal zo zemného plynu, čo je dnes štandardnou výrobou takzvaného sivého vodíka.
"Ale v tomto prípade sa vzniknutý CO2 nebude vypúšťať do atmosféry, ale bude uskladnený v podzemných štruktúrach," uviedla Štecová. Projekt by mal byť umiestnený v lokalite kompresorovej stanice Veľké Kapušany na východe Slovenska.
