Je krátko pred Vianocami 2005 a na chate v Donovaloch sa dobre bavia mafián Marian Kočner, politička Monika Beňová s partnerom (dnes už ex) a "reklamným mágom" Fedorom Flašíkom, budúci riaditeľ televízie Markíza Václav Mika aj podnikateľ Boris Kollár.
Podobných stretnutí v rôznom zložení sa na Donovaloch uskutočnilo veľa. Toto však zachytil fotograf SME Ján Krošlák a význam jeho fotiek stúpol po tom, ako Kočner skončil za mrežami.

Fotografia je veľavravná aj z iného pohľadu. Ukazuje, aký význam môžu mať lyžiarske strediská pre smotánku. Ich vlastníctvo nemusí prinášať len ekonomický benefit, ale v určitých kruhoch aj spoločenskú prestíž.
Hovorí sa, že keď sa niekomu zadarí v podnikaní a nevie, čo s peniazmi, tak si otvorí kaviareň alebo reštauráciu. Lyžiarske stredisko je v niektorých prípadoch vyšším stupňom tohto prístupu. Aj preto medzi vlastníkmi stredísk nájdete notoricky známe mená. Niektorí sa k lyžiarskym rezortom hlásia otvorene, ďalší sa radšej ukrývajú.
TMR začínalo so štátnymi lanovkami
Lyžiarsky biznis môže priniesť veľký zárobok, ale aj veľkú stratu. Na ceste k čiernym číslam číha množstvo rizík. A nejde len o covidovú pandémiu, ktorá v posledných dvoch rokoch prekopala fungovanie firiem v cestovnom ruchu.

Lyžovanie je závislé od vrtochov počasia a v dôsledku globálneho otepľovania sa nižšie položené strediská dostávajú na hranu existencie.
O úspešnosti sezóny neraz rozhoduje, či sa začne lyžovať v takzvanom zlatom týždni, teda medzi Vianocami a Troma kráľmi. Vtedy sa na lyžovačku vyberá najviac lyžiarov a niektoré rezorty počas neho vygenerujú aj tretinu celosezónnych tržieb.