BRUSEL/ŠTRASBURG. Európsky parlament v utorok v Štrasburgu odobril reformovanú verziu novej poľnohospodárskej politiky EÚ, na čom sa predtým dohodol s ostatnými inštitúciami EÚ.
Poľnohospodári musia pristupovať ku klíme šetrne
Zatiaľ čo Európska komisia posúdi, či národné strategické plány spoločnej agropolitiky, ktoré predložia členské krajiny, sú v súlade s týmito záväzkami, poľnohospodári budú musieť dodržiavať pracovné postupy šetrné ku klíme a životnému prostrediu.
Bankám v eurozóne stále chýbajú ciele v oblasti klimatických rizík Čítajte Členské štáty budú povinné zabezpečiť, aby aspoň 35 % rozpočtu na rozvoj vidieka a aspoň 25 % priamych platieb bolo určených na environmentálne a klimatické opatrenia.
Poslanci EP zabezpečili, že minimálne 10 % priamych platieb sa použije na podporu malých a stredných fariem a minimálne 3 % rozpočtu spoločnej poľnohospodárskej politiky pôjdu pre mladých farmárov.
Trvali tiež na tom, že krízová rezerva s ročným rozpočtom 450 miliónov eur (v súčasných cenách) bude trvalo pripravená pomôcť farmárom s nestabilitou cien či trhu.
V dôsledku tlaku europarlamentu sa vďaka spolupráci medzi vnútroštátnymi inšpektormi práce a platobnými agentúrami budú lepšie monitorovať pracovné pravidlá EÚ v odvetviach poľnohospodárstva a ich porušovanie sa bude trestať.
Informácie o konečných príjemcoch finančnej podpory EÚ budú transparentnejšie vďaka novému nástroju EÚ na získavanie údajov, ku ktorému budú mať prístup členské štáty a ktorý pomôže identifikovať riziko podvodu krížovou kontrolou informácií vo verejných databázach.
Pôvodné pravidlá spoločnej poľnohospodárskej politiky boli predĺžené po 31. decembri 2020 a nahradené prechodnými pravidlami do konca roku 2022. Po súhlasnom stanovisku europarlamentu sa očakáva aj schválenie v Rade EÚ (ministri členských krajín) a nové pravidlá by mali začať platiť od 1. januára 2023.
Reakcie politikov
Viacerí slovenskí europoslanci však spochybnili to, že sa podarí naplniť cieľ dosiahnuť ekologickejšiu, spravodlivejšiu, flexibilnejšiu a transparentnejšiu spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ.
Robert Hajšel (Smer) z frakcie socialistov (S&D) priznal, že "s ťažkým srdcom" zahlasoval za opatrenia vedúce k reforme, ktorá by EÚ mala aspoň o kúsok posunúť na ceste k ekologickejšej a sociálnejšej spoločnej agropolitike, pohlcujúcej viac ako tretinu rozpočtu EÚ. Ocenil však, že sa podarilo presadiť posilnenie sociálnych práv poľnohospodárskych pracovníkov.
"Reforma mala a mohla byť ambicióznejšou, ale, ako vždy, ide o kompromis. Vlády členských štátov vrátane Slovenska musia čím skôr predložiť svoje národné strategické plány, ktoré budú v súlade s environmentálnymi cieľmi, vytýčenými v stratégii Z farmy na stôl, ale aj v Európskej zelenej dohode. Nemali by sme dopustiť, aby išlo o akési rozkúskovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky, a tým pádom jej zoštátnenie, keď v stávke sú globálne ciele," vysvetlil.
Upozornil však že dnes sa dosah agropotravinárskeho sektora na ľudské zdravie a biodiverzitu neberie dostatočne do úvahy, a preto treba viac podporovať menších a mladých poľnohospodárov schopných farmárčiť ekologicky.
Michal Wiezik (SPOLU) zo skupiny ľudovcov (EPP) reformu v pléne EP nepodporil. Očakával systémové a zelené riešenia, predložený návrh ho však sklamal, lebo silné nástroje, ako ekoschémy, ekologické ciele, podpora biodoverzity a malých farmárov či harmonizácia platieb, zostali len na formálnej úrovni.
"Väčšina z nich sú pre členské štáty dobrovoľné a ich plnenie je ťažké vynucovať či kontrolovať." Týka sa to aj zastropovania dotácií, ktoré zostáva dobrovoľné, a tak neefektívne.
Naďalej sa bude podľa neho podporovať intenzívne poľnohospodárstvo, ktoré poškodzuje pôdu, klímu aj biodiverzitu. A stále najviac dotácii pôjde pre veľké koncerny a oligarchov bez pridanej hodnoty pre poľnohospodárstvo, lokálnu produkciu, biodiverzitu a transparentnosť.
Upozornil, že základ reformy bol položený ešte v predošlom období, keď sa netušilo, že hlavným cieľom bude dosiahnuť klimatickú neutralitu a dodržiavať Európsku zelenú dohodu.
"Reforma zostala v tomto nastavení a mám pochybnosti, či je kompatibilná so zelenou dohodou, lebo nereflektuje stratégiu Z farmy na stôl a stratégiu na ochranu biodiverzity," uviedol Wiezik. Dodal, že reforma mala mať silu zmeniť poľnohospodárstvo tak, aby nebolo dôvodom, ale riešením nových kríz, tento reformný potenciál sa však nepodarilo využiť.
Ani Martin Hojsík (PS) z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) nepodporil dohodu o reforme agropolitiky EÚ. Skonštatoval, že ani pozícia prijatá EP nezodpovedá situácii, ktorú treba riešiť v poľnohospodárstve.
To sa týka nielen ochrany klímy a biodiverzity, ale aj nastavenia pomoci agrosektoru tak, aby táto pomoc bola nielen priateľská k prírode, ale zabezpečila aj zdravé a kvalitné potraviny a prosperitu pre farmárov. Reforma podľa neho nedostatočne podporuje malých a stredných farmárov a podporuje praktiky, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie.
Za posun vpred považuje, že sa do dohody dostali indikátory na opeľovače, čo on v mene EP presadzoval.
"To znamená, že konečne sa bude posudzovať ako poľnohospodári vplývajú na včely a ďalšie opeľovače, s cieľom pomôcť im zlepšiť súčasný stav. Lebo bez opeľovačov nebude úroda" odkázal.
Šancou pre nápravu nedostatočnej dohody o reforme spoločnej agropolitiky sú podľa neho členské štáty EÚ, ktoré môžu upraviť svoje národné strategické plány tak, aby zodpovedali cieľom súčasnosti.
