Minister financií Igor Matovič predstavil rozsiahlu víziu daňovo-odvodovej reformy. Obsahuje rad opatrení od podpory rodiny cez zdaňovanie práce a firiem až po vyššie dane a odvody pre živnostníkov.
Návrh reformy už vyvolal reakciu samospráv, odborárov i podnikateľskej verejnosti. Skepticky sa naň pozerá aj prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Solík. Niektoré časti reformy síce označuje ako prospešné, no ako celok ju považuje za nekoncepčnú.
Matovič ide po živnostníkoch, chce im vziať paušálne výdavky Čítajte „Žiaľ, namiesto hľadania zásadných úspor vo výdavkoch ide návrh opačným smerom a snaží sa nájsť dodatočné zdroje nielen na vykrytie výpadku spôsobeného znížením niektorých daní a odvodov, ale aj na ďalší sociálny balíček,“ vraví Ján SOLÍK v rozhovore pre INDEX.
Čo sa v rozhovore dočítate:
- Čo reálne znamená byť podnikateľom na Slovensku a ako ho zaťažuje byrokracia?
- Prečo považuje vyjadrenia ministra financií Igora Matoviča na adresu živnostníkov za nešťastné?
- Je podľa neho férové, aby živnostníci, ktorí pracujú hlavou a využívajú paušálne výdavky, platili vyššie dane a odvody?
- Prečo by nemal Matovič od reštaurácií žiadať krčah vody zadarmo?
Ako hodnotíte návrh daňovo-odvodovej reformy z hľadiska podnikateľa?
Je to sumár nedomyslených nápadov, nie jasná predstava o komplexnej zmene a jej dosahoch. Mnohé z nich je ťažké hodnotiť, pretože nepoznáme „technické detaily“, či už ide o zoznam výnimiek, ktoré sa majú zrušiť, alebo o vplyv zmien v odvodoch na výšku dôchodkov. V predstavenej podobe je reforma polotovarom.
Navyše Matovičov návrh okrem daní a odvodov vážne zasahuje aj do ďalších oblastí, ktoré vyžadujú pozornosť. Ide napríklad o systém sociálnych dávok, mimoškolských vzdelávacích aktivít, rodinnú politiku a zníženie počtu zamestnancov verejnej správy.
Ďalšia vec je, že štát by nemal zasahovať do mzdovej politiky firiem, alebo do cien menu v reštauráciách, prípadne od nich vyžadovať džbán vody k jedlu.
Matovič ide opačným smerom, ako by mal
Už len to, že sa o reforme daní a odvodom rozprávame, je lepšie ako nič.
O tom, že zásadné zmeny v daniach nevyhnutne potrebujeme, niet pochýb už roky. Ukazujú to medzinárodné porovnania aj prieskumy medzi podnikateľmi.
Podľa štúdie Paying Taxes potrebujú napríklad firmy v Estónsku na splnenie daňových povinností 50 hodín, kým na Slovensku je to 192 hodín, teda takmer štvornásobok.
V období, keď firmy bojujú o prežitie a potrebujú čoraz viac zdrojov venovať inováciám, aby ostali konkurencieschopné a udržali pracovné miesta, je takéto plytvanie časom priveľký luxus.
Živnostníkom vezme Matovič aj stovky eur. Pozrite si prepočty Čítajte Čo znamená byť zamestnávateľom na Slovensku z pohľadu úradných povinností?
V momente, keď sa firma na Slovensku stane zamestnávateľom, týka sa jej približne 1500 strán dodatočných regulácií a pravidiel.
Z nich vyplýva 137 konkrétnych povinností, z ktorých musí zamestnávateľ splniť 25 hneď pri vzniku pracovnoprávneho vzťahu, 96 nepretržite počas jeho trvania a 16 pri jeho skončení.
Pri vzniku pracovnoprávneho vzťahu musí zamestnávateľ vyplniť 19 dokumentov a v priebehu jeho trvania musí priebežne vypĺňať až 51 dokumentov.
Aj keď presne nevieme, ktoré z týchto povinností sa reformou odbúrajú, tak návrh na zásadné zjednodušenie systému je opodstatnený.
Pozitívne sú aj niektoré navrhované čiastkové zmeny, ako zavedenie skupinového zdanenia, vyššia flexibilita odpisov a obmedzenie transferového oceňovania.
No aj v ich prípade vidieť, že reforme chýbajú jasné princípy. Na jednej strane hovorí o väčšej flexibilite v odpisovaní majetku, ale už nehovorí o flexibilite odpisov strát, čo je najmä v čase pandémie pre mnohé firmy aktuálna otázka.
Čo by pre podnikateľov znamenalo, keby Matovičova reforma prešla v navrhovanej podobe?
